Zopakujme si novodobú históriu. Je skutočne úžasná národohospodárska stratégia mať v roku 1993 vládny dlh 2,3 miliardy dolárov a dotiahnuť to na 41,6 miliardy eur v roku 2016. Po celých 23 rokov mať nezamestnanosť +- 15 percent, mohutné vysťahovalectvo, totálny výpredaj národného majetku, degradáciu školstva, zdravotníctva, situácie dôchodcov. Keďže hlavným vytýčeným cieľom sa stal vstup do EÚ a NATO, ten sme dosiahli, takže všetko je už OK, sme za vodou. Už sme v klube, už sme civilizovaní Európania. Až teraz.
Musel by som byť skutočne mentálne retardovaný, aby som stále dookola volil strany, ktoré sa na tomto výsledku podieľali, ktoré sú za tento stav zodpovedné. Síce sme si postupne vytvorili podľa Mečiarovho priania národnú kapitálotvornú vrstvu – môžeme do nej smelo zaradiť väčšinu koaličných poslancov národnej rady za posledných 23 rokov. Chcelo by to myslieť v širších súvislostiach. Nie čo je dobré pre pár stoviek obyvateľov, ale čo je dobré pre väčšinu obyvateľov.
Európska únia je dobrá myšlienka. Nie však so súčasnými pravidlami a najmä skrytými “určovateľmi vývoja”. Mám predstavu, že by sme do nej niekedy opäť raz mohli vstúpiť, ak by s nami vstupovalo Rusko. Rusko súčasnosti, nie Rusko, ktoré ma prezidenta typu Jeľcin.