Publikované 06.08. 2016 o 23:15 
Počet komentárov:
Približne pred 20 rokmi som navštívil Taliansko, oblasť okolo mesta La Spezia. Cestovali sme autobusom, skoro ráno, ešte sa rozvidnievalo, sme prechádzali Korutánskom. Uchvátení čarovnou atmosférou, tie roztrúsené domy v horách, pozerať sa, ako sa práve začína ich deň, v rannom šere z nich prúdilo svetlo.
No ale k Taliansku. A Talianom. Bol som súčasťou mládežníckeho orchestra, vystupovali sme tam kade tade a jedna vec, ktorá mi utkvela v pamäti bolo, že tí Taliani majú k vážnej hudbe strašne rozdielny vzťah v porovnaní so Slovákmi.
Vnímal som to vtedy tak, že u nás sa vážna hudba berie hlavne ako kulisa, napríklad pri hodovaní je to praktické, že sa dá pri jedení v pohode mlaskať.
A tam v Taliansku? Ako že sme boli mládežnícky orchester, neboli sme nejako extra zohratí, museli to skrátka počuť aj laici. Produkovali sme vážnu hudbu s mnohými nedostatkami, čo si budeme nahovárať. Lenže publikum bolo vďačné, úprimne načúvalo, nie iba na pol ucha. Taliani si nás aj napriek chybám vážili a oceňovali našu snahu. Účinkujúci totiž vždy cíti, ako obecenstvo vníma jeho hru. Ja osobne som bol strašne milo prekvapený.
Všetky vekové kategórie, dokonca aj pubertiaci načúvali a boli sústredení až do konca nášho zväčša asi 45 minútového programu.
Je teda niečo v mentalite Talianov, čo ich priťahuje práve k vážnej hudbe. Na rozdiel od Slovákov, kde je vážna hudba v podstate na okraji záujmu verejnosti. Svedčí o tom nielen účasť na koncertoch vážnej hudby.
Hrať vážnu hudbu pre Talianov bol zážitok. Človek sa začne snažiť hrať čo najlepšie, dokonca sa zdá, že ho poslucháči učia hrať lepšie. Učia ho mať radosť z hry. Tak som to pred 20 rokmi vnímal.
.JPG "Marek")
Top za 7 dní
Najnovšie z HS
Najčítanejšie z HS
0.0°C
.jpg)
.jpg)
