Ako hovorila moja babka, „Ani šľak by ho lepšie nevedel trafiť“, tak ako pravidelne triafa všetku geniálnu, európsku špičku politikov.
Zem patrila odjakživa ľuďom, ktorí v nej žili. Pri jej obsadení, alebo zabratí sa viedli vojny. To bola nepísaná doktrína, to bola pravda, ktorá sa nikdy netajila. Ak sa na území nachádzal nepriateľ, muži sa chopili zbrane, ak sa v krajine nachádzal Turek (myslí sa mohamedán, arab, belzebubov učeň) bol zabitý. Táto nefalšovaná pravda platila 400 rokov.
Európa sa už zmenila, veď sme milovníci všetkých ľudí, aj vrahov, sodomistov, pedofilov, kanibalov, dementosexuálov, nekrofilov, zoofilov atď. Tak prečo by sme nemali milovať ešte aj vrahov našich detí, rodičov, otcov a matiek.
Podľa našich EU politikov, by sme sa tak mali správať. Milovať všetkých bez výhrady. Malo by byť normálne, milovať aj tých, čo nám pôsobia toľko bolesti. No nielen nám, ale i ostatným ľuďom vo svete. Ak si niekto domnieva, že svet sa zmení sladkými rečičkami o tom, ako sa netreba báť Islamu, ešte nevidel mŕtvych v Iraku, Afganistane, Indii, Bangladéši, Iráne, Srbsku, Moldavsku, Jemene, Somálsku, Francúzsku, Belgicku, Dánsku, Švédsku, Anglicku, Fínsku, Mozambiku, Mali, Etiópii, Sudáne, Indonézii, Filipínach, USA, Španielsku, Pakistane, Srí Lanke, Malajzii, tento človek má beľmo na očiach. Len čaká, že ho znovu strelia do srdca a potom spokojne zaspí „Hádam naveky“.
Už v minulosti sa tu odohrávalo čosi podobné, všetci boli ticho, každý o tom vedel, no nikto nič nepovedal. Tie časy už pominuli. Už bolo dosť, ľahostajných prehlásení, mŕtvych chrobákov, bezduchých rečí o podpore. Nikto aj tak nič neurobil a hovorím Vám, že neurobí, aj keby Paríž zrovnali zo zemou.
Po smrti ľudí v Iraku či Afganistane, alebo vo Francúzsku, by sme mali pochopiť, že už niet kam ďalej utekať. Svet už nemá hranice. Zostala iba pravda za ktorú bojovali naši predkovia.