Niektorí muži sú zlí. Sú násilnícki, ožierajú sa a veľa si o sebe myslia. Často sú to pritom len bezcenní paraziti. Terorizujú svoje manželky a svoje deti. Feminizmus predstiera, že chce túto nespravodlivosť a mizériu odstrániť. V tomto smere by pripomínal nacizmus, ktorý začal v Nemecku odstraňovaním nepochybných krívd Versaillskej zmluvy a nezamestnanosti. Odstránil ich – ale za akú cenu?!
V skutočnosti však feminizmus je bojom o moc. Špičkovým feministkám na ženách nezáleží – ukázala to veľmi jasne ich mimoriadne chabá reakcia na zvyšovanie dôchodkového veku žien. Feministky ženami v podstate opovrhujú. Tá, ktorá chce byť doma a starať sa o svoju deti je pre ne menejcenná. (Zaujímavé pri tom je, že keď nejaký muž chce ostať doma a starať sa o deti je pre ne hrdinom). Ak však žena chce byť pre ne hrdinkou, musí zabudnúť na svoju ženskosť a chovať sa ako chlap
Väčšina z nás si pravdepodobne všimla, že medzi ženami a mužmi sú rozdiely ako fyzické, tak psychické. Z toho nevyhnutne vyplýva, že na niektoré úlohy sú vhodnejší muži, na iné zas ženy. Je to veľmi výhodné, pretože rozličných úloh a problémov, ktoré ľudstvo pred sebou má je obrovské množstvo. Ak sa ženy a muži dopĺňajú, môžu ich lepšie riešiť. Feminizmus však nechce o nejakom dopĺňaní sa ani počuť a jeho cieľom je ľudstvo zjednotené na jednej platforme a vedené ženami. Paradoxné je, že táto platforma by mala mužské charakteristiky.
Taktika používaná feministkami spočíva v neprestajnom vyvolávaní káuz a ich testovaní na súdoch. Ak prehrajú, nič sa nestane – budú ďalšie kauzy. Ak vyhrajú, získajú precedent. Na nešťastie mnohé kauzy sa vyznačujú priam podliackou zákernosťou a trpia pri nich nevinní ľudia.
Obľúbenými obvineniami sú obvinenia zo sexuálnej diskriminácie a sexuálneho harassmentu. Je typické, že tieto obvinenia sa najčastejšie používajú na ovplyvnenie výsledkov konkurzov alebo na znemožňovanie nepohodlných ľudí – ľudí, ktorí stoja feministkám v ceste. Najhoršie tu je, ak obvinený muž je ženatý – trpí potom celá rodina.
Vo väčšine prípadov, ktoré poznám, manželka sa snažila svojho manžela podporovať. Na nešťastie nie všetky manželstvá dokážu uniesť takúto záťaž, ktorá zvyčajne dlho trvá. Do rodiny sa postupne vkráda únava, podráždenosť, podozrievanie a jed. Nakoniec dôjde k roztržkám a rozpadu. V podstate bezbranné deti pri tom vždy trpia najviac. A vyrastá ďalšia zmangľovaná, manipulovateľná generácia.