Pre ovečky a baránkov máme na Slovensku tisíc kostolov a 3,5 t. kňazov.
A kde majú ísť čierne ovce? Teda ateisti, agnostici, polokresťania – polobudhisti,
hodení cez palubu, chronickí kritici všetkého, pornofilovia, homofilovia, rebeli,
či veční hľadači duchovna, ktorí majú alegiu na tých, čo už niečo našli?
Doráňaní, exkomunikovaní, opľutí, vyradení, nepochopení, rozvedení…
Ak ste zavítali až sem, vitajte v tomto originálnom priestore.
Venujem sa Vám na internete už štvrtý rok v relácii Spirituálny kapitál.
Osud mi daroval toto miesto a mám na to špeciálne pomazanie.
Slúžil som v oficiálnej pastorácii v prvej línii 22.rokov, posledne pacientom,
zdravotníkom a návštevám v Rooseveltovej nemocnici počas 9.rokov.
Prišlo na mňa zrazu falošné udanie a som už 5 a pol roka mimo služby.
Napriek 50 listom 13 inštitúciám nikto vec nevyšetril.
Zrazu som aj ja celý čierny. Horšie ako kriminálnik, lebo tomu aspoň niečo konkrétne
dokážu a ho zabásnu. Mne nič. Majú iba klebety JPP. A odsúdili ma vraj na slobodu…
Nič som dobré neurobil, nič na mne dobré nenašli. Všetko, o čo som sa pokúsil, nič nie je
dobré. Nechcú ma ani vidieť. Pre bývalých kolegov neexistujem. Absolútny nezáujem.
Kňaz v tejto pozícii akoby nebol ani bytosť s ľudskými právami. Iba konštatujem.
Toto roky prežívam a navonok v matke cirkvi vidím samú katolícku slávu, záchvaty
milosrdenstva, sväté reči o potrebe venovať sa tým núdznym, ako svätý otec dôrazne
prikázal ísť aj na periférie a venovať sa tým najzraniteľnejším. Milióny mávajú pápežovi
na slávu, lebo v ňom vidia Kristovho nástupcu, celosvetová sláva, samý úspech, všetko
funguje, je nás 1,3 miliardy, milión zasvätených v kláštoroch, v každej dedine kňaz.
Má táto presvätá inštitúcia aj svoje veliké tiene. A nie iba Jána Husa… Asi to bude to veľké
milosrdenstvo made in Slovakia, ktoré nestíham a nevie sa mi zmestiť do hlavy…
Život ma poslal na ozajstnú perifériu. Keďže ten kto mal môj prípad vyšetriť ho
nevyšetril, a tých, čo spáchali trestnú činnosť, tých prikryl ochranným plášťom,
čiže ich hriechy padli na mňa, pridali sa aj ďalšie dlhoročne neočistené hrôzy celej
inštitúcie, ktoré sú ako špinavý oblak s otrasnými gebuzinami, ktorý má názov Nenávisť
voči vlastnému telu. A ten mi niekto veľmi rád so škodoradosťou kydá na hlavu, povesť a
osud. Vyzlečie ma pred všetkými z kňazského rúcha a skoro holého vykopne a osočí.
Tí, čo ma poznali sa mi vyhýbajú ako prašivému. Tí, ktorí o mne niečo počuli, ani neviem
čo, majú hroznú grimasu v tvári a utekajú. Niekto si dal záležať, aby tá špina bola veľká.
Cirkevné súdy na Slovensku takéhoto kňaza nechránia. Žeby trestuhodným neplnením
pozemských pracovných povinností plnili tzv. vyšší plán zhora? Rozjímam či už blúznim?
Tak som sa obhájil ako som vedel, veď je to povinnosť podľa katechizmu si česť brániť.
Navonok niečo príšerné, ale ono to nemusí byť až taká prehra, ako sa to zdá.
Lebo kto žije evanjelium, tomu sám Ježiš predpovedal, že zažije aj poníženie.
Aj nejakú originálnu podobu ukrižovania a vzkriesenia.
Prozreteľnosť ma poslala na veľmi odivuhodné smetisko. A tam som s Ježišom, ktorý
bol potupený. Ktorý zažil nielen slávne Bravóo! ale aj Zmizni! Zdochni! Vypadni!
Tuším že od toho istého davu. Otočil sa vietor, a revali zrazu niečo opačné…
To si pripomíname v mystériu Kvetnej nedele. Židia vítali Ježiša, a mysleli si, že
zavládne ako mocný kráľ a pokorí všetkých pohanských kráľov. a zavládne tu po
tisícročnom bordeli konečne poriadok. Ale sklamal ich. Navonok nezavládol.
Zvolil si smrť na kríži. Kresťania tvrdia, že tak porazil diabla a raz sa vraj vráti, a
zavládne. Ale kedy, veď prešlo už dve tisíc rokov… To chce ale nenormálnu trpezlivosť…
Vážim si svoje potupenie. snažím sa dôstojne prežiť svoje vyhnanstvo. Napriek tomu, že
ma vrajbratia opustili, necítim sa iba opustený. Prežívam to totiž s Kristom.
A nie s tým falošným, iba vychechtaným s prihriatym úsmevom a iba tým americkým a
úspešným. Čo iba prikyvkávaním stúpa po kariérnom rebríku ako Santa na baterky vo
výklade so secondhandovým výpredajom.
.JPG)
.jpg)
