Slovo „Kremeľ“ v našich končinách zvyčajne u staršej a strednej generácie vyvoláva v nás určité mrazivé pocity. A máme to tu po 12 rokoch manželstva s EU sme sa dočkali jedného z možných mnohých trpkých ovocí, o ktorých by sa nám ani v tom najstrašnejšom horore nemohlo snívať. Tak krásne nám to maľovali naši experti na vstup do EU. 250 litrov to je číslo, ktoré si z mnohí z nás nevedia ani predstaviť, zvyčajne iba keď si to nakreslíme. Tak taká by mala byť údajná sankcia za jeden povinne neodobratý kus!
Ja neviem koľko sme tých tankov museli posielať povinne ako bratskú pomoc, ale pokiaľ sa mi zdá kvótovaní sme neboli koľko nevyrobiť ale práveže koľko vyrobiť minimálne ! Ja viem HDP nám rastie utešene ale čo z toho má táto krajina pri žobráckych minimálkach (aj to ešte dotovaných), daňových prázdninách, a dokonca dotovaných investíciách. A do toho takáto morová rana. Ako k tomu prídu naše menej integrované skupiny ľudí ? Oni sú snáď menej ako tí údajní utečenci ? A to už ani nehovoriac o našich dôchodcoch a polovici pracujúcich makajúcich za žobračenku (medián).
Na hodinách Dejepisu sa vyučuje v akých ťažkých područiach bola slovenská Zem, napr.: RU monarchia, 1. ČSR, a samozrejme pod ZSSR v RVHP. Posledné reštrikcie, smernice, príkazy a nakoniec sankcie či pokuty má každodenné presviedčajú, že ľudská myseľ a fantázia nie je vôbec ohraničiteľná pri vymýšľaní kdejakých zlepšovákov ako tím druhým znepríjemňovať život.
Všeobecne sa vie, že aspoň za posledných 200 rokov pri veľkých sociálno-politických zmenách nám boli osudové osmičky v letopočte napr.: 1848, 1918, 1938,1968,1989. Kedy príde ďalšia osmička ? Ako dlho je možné tento vriaci hrniec v ktorom sme sa všetci ocitli, ešte držať pod tlakom ?