Politik: zo správcu obce sa stal správca dojmov

Kedysi to bolo slovo, ktoré malo váhu. Dnes v ňom ľudia čoraz častejšie počujú pach kalkulu, pózy a sebapropagácie. Nie preto, že by bolo od začiatku pokazené. Ale preto, že ho prax mnohých dnešných politikov stihla dokonale vyprázdniť.

Slovo politik nevzniklo v reklamnej agentúre, v televíznom štúdiu ani v straníckej centrále. Nezrodilo sa preto, aby označilo človeka, ktorý ráno sleduje prieskumy, na obed mení názor podľa publika a večer hrá v diskusii úlohu rozhorčeného ochrancu ľudu.

Jeho pôvod je vážnejší.

Vyrastá z gréckeho polis – z obce, z mestského štátu, z priestoru spoločných vecí. Záležitosti zákonov, poriadku, správy, spolužitia. Politik teda pôvodne nebol výrobca dojmov. Bol človek spätý s verejným priestorom a verejnou zodpovednosťou.

A práve tu je dnešný problém.

Nie v slove.

V tom, čo sa z neho stalo.

Kedysi sa s politikou spájala predstava služby obci. Neskôr sa k nej prilepila moc. Potom stratégia. Potom ideológia. A napokon marketing. Dnešný politik už často nie je ani nositeľ vízie, ani obhajca verejného dobra, ani zástupca občanov. Príliš často je len profesionálny obchodník s náladami.

Nepýta sa: Čo je správne?

Pýta sa: Čo zaberie?

Nepremýšľa: Čo pomôže krajine?

Premýšľa: Čo pomôže mne, strane, značke, obrazu?

A tak sa zo slova, ktoré kedysi súviselo so správou spoločných vecí, stalo slovo, pri ktorom si veľká časť verejnosti predstaví celkom iné veci: pretvárku, zákulisie, kšeft, prázdne reči, naučené gestá, lacné konflikty a nekonečné divadlo na objednávku.

To je ten skutočný úpadok.

Nie jazykový, ale morálny.

Politik mal byť človek pre obec. Dnes je často len človek pre kameru. Mal niesť zodpovednosť. Namiesto toho pestuje výhovorky. Mal spájať záujmy spoločnosti. Namiesto toho ich účelovo triešti, lebo rozdelený dav sa ľahšie riadi než sebavedomá verejnosť.

A potom sa ešte čudujeme, že slovo politik znie v mnohých ústach takmer ako nadávka.

Nie, to slovo nie je vinné.

Vinní sú tí, ktorí ho roky nosili na vizitkách, no neniesli jeho obsah.

Každá doba zanechá na slovách svoju špinu. Na slove politik jej ulpelo až priveľa. Lebo kým jeho pôvod pripomína obec, službu a verejný poriadok, realita dneška príliš často pripomína len dobre zabalený egoizmus. V obleku. S mikrofónom. A s tímom poradcov, ktorí mu denne vysvetľujú, čo si má myslieť, aby pôsobil autenticky.

To je asi najväčší výsmech celého príbehu.

Slovo, ktoré vzniklo pri správe vecí verejných, dnes často označuje človeka, ktorý verejnosť využíva ako kulisu.

A možno práve preto je dnes to slovo také ťažké počuť bez trpkosti.

Lebo kedysi znamenalo viac.

A dnes ho priveľa jeho nositeľov stiahlo nižšie, než by si vôbec zaslúžilo.