Ropa robí krajiny bohatými. Voda ich však udržiava pri živote.

Ešte pred niekoľkými desaťročiami sa hovorilo, že budúce vojny sa budú viesť o ropu.

Dnes čoraz viac analytikov upozorňuje na niečo iné: vojny budúcnosti sa môžu viesť o vodu.

Voda môže byť cennejšia než ropa : Slovensko má strategický zdroj, o ktorý môže mať Blízky východ záujem.

Konflikt na Blízkom východe odhaľuje slabinu regiónu, o ktorej sa hovorí menej, než o rope – vodu.

Konflikty v Perzskom zálive sa zvyčajne spájajú s ropou, tankerami a Hormuzským prielivom. V skutočnosti je však najzraniteľnejším miestom regiónu voda. Väčšina krajín Blízkeho východu je existenčne závislá od odsoľovacích zariadení, ktoré premieňajú morskú vodu na pitnú. Ak by sa táto infraštruktúra stala cieľom útokov alebo by došlo k narušeniu energetických dodávok, región by sa ocitol v bezprecedentnej vodnej kríze. Paradoxne práve v takejto situácii môže vystúpiť do popredia krajina, ktorá sa v geopolitike spomína len zriedka – Slovensko.

Slabina Blízkeho východu – voda

Blízky východ patrí medzi najsuchšie regióny sveta. Mnohé krajiny Perzského zálivu dokážu existovať len vďaka technológii odsoľovania morskej vody.

Podľa dostupných údajov:

• približne 90 % pitnej vody v Kuvajte pochádza z odsoľovania,

• 86 % v Ománe,

• 70 % v Saudskej Arábii,

• približne 42 % v Spojených arabských emirátoch.

Tieto zariadenia sú energeticky extrémne náročné a zároveň strategicky zraniteľné. Ak by sa stali cieľom vojenských útokov alebo by došlo k výpadku energie, dôsledky by boli okamžité.

Niektoré bezpečnostné analýzy už v minulosti upozorňovali, že poškodenie odsoľovacích zariadení by mohlo mať v regióne dramatickejšie následky než samotné výpadky ropy alebo potravín.

Svet smeruje k vodnej kríze

Blízky východ nie je jediným miestom, kde sa voda stáva strategickou surovinou.

Podľa údajov OSN:

• viac než 2 miliardy ľudí na svete nemajú prístup k bezpečnej pitnej vode,

• do roku 2050 môže nedostatok vody zasiahnuť viac než polovicu populácie planéty.

Niektoré krajiny Blízkeho východu majú menej než 100 kubických metrov vody na osobu ročne, čo predstavuje hranicu extrémneho vodného stresu.

Paradox Slovenska

V tomto globálnom kontexte má Slovensko jeden významný, no často prehliadaný prírodný zdroj – vodu.

Slovensko patrí medzi krajiny s mimoriadne kvalitnými zásobami podzemnej pitnej vody. Najväčší zásobník sa nachádza na Žitnom ostrove, ktorý je jedným z najväčších zdrojov pitnej vody v Európe.

Podzemné vrstvy piesku a štrku v Podunajskej nížine fungujú, ako obrovský prírodný filter, ktorý vytvára zásoby vody v miliardách kubických metrov.

Ako by mohlo Slovensko z vody profitovať?

Treba povedať realisticky – Slovensko nebude exportovať vodu tankermi, ako ropu.

Logisticky by to bolo extrémne nákladné.

Existujú však iné ekonomické možnosti.

Prémiová balená voda

Krajiny Perzského zálivu majú obrovský trh s luxusnými produktmi. Prémiové značky balenej vody sa v tomto regióne predávajú za násobne vyššie ceny než v Európe.

Slovenské minerálne a pramenité vody by mohli vytvoriť značky, ktoré by sa exportovali, ako prémiový produkt. Znížil by sa tlak na obyvateľov v čase konsolidácie verejných financií.

Krajiny Blízkeho východu investujú miliardy dolárov do vodnej infraštruktúry a technológií.

Strategické partnerstvá

V budúcnosti sa môžu objaviť aj širšie ekonomické partnerstvá. Krajiny s nedostatkom vody budú hľadať stabilných partnerov, ktorí disponujú zdrojmi, technológiami a odbornými kapacitami.

Voda, ako geopolitický faktor

Voda už dnes zohráva významnú úlohu v geopolitike viacerých regiónov sveta.

Jedným z najznámejších príkladov je rieka Indus, o ktorú sa delia India a Pakistan. Aj napriek napätým vzťahom medzi týmito krajinami dokázala dohoda o využívaní vody z roku 1960 prežiť niekoľko vojenských konfliktov.

Podobne citlivou otázkou je rieka Nil, od ktorej závisí život miliónov ľudí v Egypte, Sudáne a Etiópii. Výstavba veľkej etiópskej priehrady GERD v posledných rokoch vyvolala napätie medzi štátmi regiónu, pretože voda je pre Egypt existenčnou otázkou.

Dôležitú úlohu zohráva aj rieka Jordán, ktorá je súčasťou dlhodobých sporov medzi Izraelom, Jordánskom a palestínskymi územiami.

Tieto príklady ukazujú, že voda môže byť zdrojom konfliktov, ale zároveň aj základom spolupráce medzi štátmi.

Voda, ako priestor pre mierový dialóg

Práve v tejto súvislosti vznikajú iniciatívy, ktoré sa snažia hľadať stabilizačné riešenia v oblasti strategických zdrojov. Jednou z nich je slovenská mierová platforma COPEA Slovakia.

Táto iniciatíva vytvára priestor pre odborný dialóg o témach, ktoré majú zásadný vplyv na stabilitu spoločností – od energetiky až po vodné zdroje.

V čase, keď sa voda stáva čoraz významnejším geopolitickým faktorom, môže byť práve takýto rámec vhodným východiskom pre diskusiu medzi rôznymi aktérmi.

Platforma COPEA Slovakia vychádza z myšlienky, že stabilita vzniká tam, kde sa stretáva rovnováha záujmov s konštruktívnym dialógom.

Voda – strategická surovina budúcnosti

Po celé desaťročia bola geopolitika definovaná ropou.

Dnes sa však čoraz častejšie objavuje názor, že najdôležitejšou strategickou surovinou 21. storočia nebude ropa ani plyn, ale voda.

Blízky východ dnes ukazuje svetu, aké krehké môže byť civilizačné pohodlie postavené na technológii. Bez odsoľovacích zariadení by mnohé mestá regiónu čelili okamžitej vodnej kríze.

Slovensko má v tomto smere výnimočné postavenie. Má zdroje, ktoré sú v mnohých častiach sveta nedostatkové.

Možno sa raz ukáže, že krajiny, ktoré dnes vlastnia ropu, budú zajtra potrebovať vodu.

A práve vtedy môže byť voda jedným z mostov spolupráce namiesto konfliktu.