Mier nie je slabosť. Je to najvyššia forma bezpečnosti.

Európa dnes zbrojí.
Niektoré štáty hovoria o vyslaní vojakov.
Iné varujú pred vojnou, ktorá môže vypuknúť „už tento rok“.

Medzitým sa pripravujú investičné programy v hodnote stoviek miliárd eur. Obranný priemysel rastie. Rozpočty sa navyšujú. Argument je jasný: bezpečnosť.

Otázka však znie:
Čo je skutočná bezpečnosť?

Bezpečnosť má dve vrstvy

Prvá je vojenská.
Štát musí byť schopný brániť sa.

Druhá je strategická.
Štát musí byť schopný predísť situácii, v ktorej sa brániť bude musieť.

Ak budujeme iba prvú vrstvu, druhú zanedbávame.
A práve druhá rozhoduje o tom, či sa vojna stane realitou alebo zostane iba hrozbou.

Zbrojenie samo o sebe nie je zlo

Obranný priemysel je legitímnou súčasťou štátu.
Problém však vzniká tam, kde:

  • rozhodnutia podliehajú utajeniu,

  • verejnosť nemá možnosť overiť efektivitu výdavkov,

  • politická moc rozhoduje o miliardách bez silného auditu.

Zbrojenie bez transparentnosti nevytvára len bezpečnosť.
Vytvára aj riziko deformácie politického prostredia.

A to je otázka, ktorú je legitímne klásť bez toho, aby sme niekoho obviňovali.

Mier ako strategická iniciatíva

Mier nie je pasivita.
Mier je aktívna politika.

Skutočná mierová iniciatíva by mala obsahovať:

  1. Diplomatickú ofenzívu – paralelné kanály komunikácie aj v čase konfliktu.

  2. Ekonomickú rovnováhu – aby vojna nebola výhodnejšia než mier.

  3. Transparentné obranné výdavky – verejný audit veľkých zbrojných projektov.

  4. Krízové deeskalačné mechanizmy – jasné pravidlá, ktoré zabránia náhodnej eskalácii.

Bez týchto štyroch pilierov sa akýkoľvek mierový apel stáva iba sloganom.

Najväčšie riziko

Najväčšie riziko dnes nie je, že niekto chce vojnu.
Najväčšie riziko je, že systém začne fungovať tak, že vojna sa stane ekonomicky pohodlnejšou než mier.

To je situácia, ktorej sa treba vyhnúť.

Nie obviňovaním.
Nie hystériou.
Ale systémovou prevenciou.

Mier ako tvrdý záujem štátu

Mier nie je romantická predstava.
Je to najlacnejšia a najstabilnejšia forma bezpečnosti.

Každé percento zníženej eskalácie znamená:

  • viac zdrojov pre infraštruktúru,

  • viac stability pre podnikanie,

  • viac dôvery medzi štátmi,

  • menší tlak na verejné rozpočty.

Ak má Európa investovať stovky miliárd do obrany, potom musí paralelne investovať do architektúry mieru.

Inak sa rovnováha vychýli.

Čo nehovoríme

Nehovoríme, že obrana je zbytočná.
Nehovoríme, že hrozby neexistujú.
Nehovoríme, že konflikty sa dajú vyriešiť len slovami.

Hovoríme iba toto:

Bez systémovej práce na mieri sa bezpečnostná politika môže postupne stať samoúčelnou.

 

A to by bola chyba.


Blogy

Ivan Štubňa

Anton Čapkovič

Miroslav Ondrej

Viktor Pondělík

Rastislav Vasilišin

Gustáv Murín

Šport

.

Armáda, konflikty, analýzy, história, vojenská technika

Zábava

.