V čase, keď sa hovorí o konsolidácii verejných financií, o šetrení, o zvyšovaní daní či o obmedzovaní výdavkov, zaznieva najmä jedno slovo: nevyhnutnosť.
Je však férové položiť si otázku:
Musí byť konsolidácia taká drastická, akou dnes je, alebo by jej rozsah mohol byť menší, keby verejné zdroje neodtekali tam, kam nemajú?
1. Peniaze, ktoré nebudujú
Peniaze z korupcie nie sú len nelegálne príjmy jednotlivcov.
Sú to zdroje, ktoré mohli budovať krajinu – no namiesto toho ju opúšťajú.
Každá predražená zákazka znamená menej peňazí na školu, nemocnicu či infraštruktúru.
Každý netransparentný tender oslabuje konkurenciu a deformuje trh.
Každé „tiché dohodnutie“ znižuje efektivitu systému.
Korupcia nie je jednorazový prehrešok.
Je to systémový odliv potenciálu.
„Peniaze z korupcie neodchádzajú len do súkromných rúk. Odchádzajú z verejnej budúcnosti.“
2. Percentá, ktoré majú váhu
Keď sa hovorí o znížení korupcie o niekoľko percent, môže to znieť ako technická štatistika.
Nie je to tak.
Každé percento zníženej korupcie nie je číslo v tabuľke.
Je to konkrétny fiškálny priestor.
Je to menej tlaku na zvyšovanie daní.
Menej dôvodov na drastické škrty.
Viac priestoru na investície do rozvoja.
Ak by sa systémovo minimalizovali úniky spôsobené korupciou a neefektívnym nakladaním s verejnými zdrojmi, tlak na tvrdú konsolidáciu by bol nižší.
Nie je to politické tvrdenie.
Je to ekonomická logika.
3. Konsolidácia čísel verzus konsolidácia dôvery
Verejné financie sa dajú konsolidovať dvoma spôsobmi:
Prvým je zvýšiť príjmy a znížiť výdavky.
Druhým je znížiť straty.
O prvom sa hovorí veľa.
O druhom málo.
Korupcia totiž neberie štátu len peniaze.
Berie mu dôveru.
A dôvera je najdrahšia mena, akú štát má.
Bez dôvery sa každé zvýšenie dane stretne s odporom.
Bez dôvery sa každý reformný krok interpretuje ako podozrivý.
Bez dôvery sa spoločnosť rozpadá na tábory, ktoré neveria, že bremeno je rozdelené spravodlivo.
4. Odliv kapitálu ako dvojitá strata
Korupčné peniaze často nekončia v domácej ekonomike.
Odchádzajú mimo nej.
Štát tak stráca dvakrát:
Najprv tým, že nedostane plnú hodnotu za verejný výdavok.
A potom tým, že kapitál, ktorý mohol cirkulovať doma, podporovať podnikanie a zamestnanosť, sa presúva inde.
To už nie je len morálny problém.
To je strategická slabina.
5. Nie hon na čarodejnice, ale systém
Korupcia sa nedá odstrániť výkrikom.
Nedá sa odstrániť jednou mediálnou kauzou.
Dá sa znižovať len systémovo:
-
transparentnými pravidlami,
-
kontrolnými mechanizmami,
-
rovnakým uplatňovaním práva,
-
kultúrou zodpovednosti.
Ak pravidlá platia pre všetkých, korupcia sa zmenšuje.
Ak sa uplatňujú selektívne, rastie cynizmus.
A cynizmus je živnou pôdou pre ďalšie porušovanie pravidiel.
Záver
Konsolidácia verejných financií je realitou.
Otázka však znie, či chceme konsolidovať len čísla – alebo aj systém.
Korupcia neberie štátu len peniaze.
Berie mu rozvoj, berie mu budúcnosť a napokon berie aj dôveru.
A bez dôvery sa konsolidujú len rozpočty, nie spoločnosť.
„Civilizácia nestojí na hlasitosti, ale na kritériách, ktoré si dokážeme udržať aj vtedy, keď je okolo hluk.“
Ak ich udržíme, možno raz bude konsolidácia znamenať menej škrtať – a viac budovať.
