O informačnom bludisku sa dnes hovorí často.
Že nevieme, čo je pravda.
Že médiá miešajú spravodajstvo so zábavou.
Že propaganda prekrýva fakty.
Že umelá inteligencia ešte viac zahmlieva realitu.
Nie je na tom málo pravdy.
Ale otázka znie inak:
Je bludisko skutočne produktom technológie?
Alebo je produktom človeka?
1. Bludisko nezačalo algoritmom
Infotainment tu bol dávno pred AI.
Tendenčnosť existovala dávno pred sociálnymi sieťami.
Manipulácia je staršia než tlačiarenský lis.
Technológia je zosilňovač.
Nie architekt.
Bludisko vzniká vtedy, keď sa stratí kritérium.
Keď prestaneme rozlišovať medzi faktom a názorom.
Keď emocionálne silné nahradí vecne pravdivé.
Keď výhodné vytlačí správne.
„Bludisko nevytvára technológia. Vytvára ho človek, ktorý stratil mieru.“
2. Najväčšia chyba v bludisku
Najväčšou chybou nie je zmiasť sa.
Najväčšou chybou je začať veriť, že chaos je normálny.
Ak si človek zvykne na krik, začne považovať ticho za podozrivé.
Ak si zvykne na preháňanie, začne považovať pokoj za slabosť.
A ak si zvykne na rozdelenie sveta na dobrých a zlých, prestane hľadať pravdu.
Bludisko nie je nebezpečné preto, že je zložité.
Je nebezpečné preto, že otupuje schopnosť rozlišovať.
3. Krik nie je riešenie
Keď sa spoločnosť cíti dezorientovaná, prirodzene rastie pokušenie reagovať silnejšie.
Silnejším jazykom.
Tvrdšími nálepkami.
Jednoznačnejším rozdelením sveta.
Ale krik je len ďalší hluk.
Z bludiska sa neodchádza tým, že začneme kričať hlasnejšie než ostatní.
Z bludiska sa odchádza tým, že si obnovíme kritériá.
4. Kritériá, ktoré sa dajú obnoviť
Nie je to komplikované.
-
Fakt je oddelený od názoru.
-
Slovo má rovnaký význam pre každého.
-
Zodpovednosť sa nepresúva, ale prijíma.
-
Pravda sa nemení podľa tábora.
To nie je ideológia.
To je základ civilizácie.
Bez toho sa každá diskusia zmení na súťaž o hlasitosť.
5. Nie boj, ale miera
Najväčším pokušením dnešnej doby je reagovať extrémom na extrém.
Ak je niekto fanatický, budeme ešte tvrdší.
Ak je niekto manipulatívny, budeme ešte ostrejší.
Ak niekto zveličuje, budeme dramatizovať viac.
Lenže tak sa bludisko prehlbuje.
„Extrém nie je protijed na extrém. Je jeho zrkadlom.“
Civilizácia sa neudrží bojom všetkých proti všetkým.
Udrží sa mierou.
6. A čo umelá inteligencia?
Umelá inteligencia môže klamať.
Ale môže aj pomáhať rozlišovať.
Môže vytvárať chaos.
Ale môže aj pomáhať filtrovať.
Rozhodujúce nie je, čo dokáže nástroj.
Rozhodujúce je, kto ho používa a podľa akých kritérií.
Ak človek stratí mieru, žiadna technológia ho nezachráni.
Ak si mieru udrží, ani technológia ho nepokazí.
7. Peklo sa nebuduje technológiou
Peklo na zemi nevzniká z algoritmov.
Vzniká zo straty rozlišovania medzi dobrom a výhodou.
Vzniká tam, kde sa prestaneme hanbiť za nepravdu.
Kde sa lož ospravedlňuje vyšším cieľom.
Kde sa zodpovednosť považuje za slabosť.
Ale ani v takom svete nie je všetko stratené.
Stačí, aby dostatok ľudí odmietol hrať hru bez pravidiel.
Záver
Možno žijeme v informačne preplnenom svete.
Možno je ťažšie než kedykoľvek predtým rozlišovať.
Ale riešením nie je panika.
Ani apokalyptický tón.
Ani hľadanie diabla za každým rohom.
Riešením je návrat ku kritériám.
K miere.
K zodpovednosti.
K pravde, ktorá sa nemení podľa tábora.
Pretože z bludiska sa neodchádza krikom.
Z bludiska sa odchádza tým, že prestaneme kričať.
„Civilizácia nestojí na hlasitosti, ale na kritériách, ktoré si dokážeme udržať aj vtedy, keď je okolo hluk.“
Poznámka autora:
Tento text nie je útokom na žiadny konkrétny názorový prúd ani obrannou reakciou voči inému. Je pokusom pripomenúť, že bez spoločných kritérií rozlišovania sa každá diskusia mení na súboj hlasitostí. Technológia, médiá ani politika samy osebe nevytvárajú bludisko – vytvárame ho my, keď rezignujeme na mieru, presnosť a zodpovednosť vo vlastnom jazyku a konaní.



















