Pod včerajším článkom sa objavila zaujímavá diskusia.
Padla v nej myšlienka, že dôvera medzi ľuďmi sa môže obnoviť len vtedy, ak si vrátime spoločný význam slov – pravda, dobro, krása. Že tieto pojmy musia byť absolútne, inak hovoríme každý inou rečou.
Táto úvaha je poctivá. A je v nej kus pravdy.
Dôvera skutočne nemôže existovať tam, kde to isté slovo znamená pre každého niečo iné. Keď „dobro“ znamená pre jedného výhodu a pre druhého obetu, keď „pravda“ znamená pre jedného presvedčenie a pre druhého propagandu, vzniká zmätok.
Ale je tu jedna otázka, ktorú si musíme položiť:
Dá sa absolútny význam prikázať?
Spoločnosť nie je kláštor ani filozofická škola. Tvoria ju veriaci aj neveriaci, konzervatívci aj liberáli, koalícia aj opozícia. Každý vstupuje do verejného priestoru s vlastnou skúsenosťou, hodnotovým rámcom a presvedčením.
Ak by sme chceli všetkým nanútiť jednu definíciu pravdy, dostaneme sa presne tam, kde už dejiny boli – k zápasu o to, kto je držiteľom absolútna.
A práve tam sa dôvera láme.
Problém dneška nie je v tom, že pravda neexistuje.
Problém je v tom, že dôvera sa už neopiera o pravidlá, ale o tábory.
Keď sa diskutuje v televízii, ľudia často nepočúvajú argumenty. Sledujú, „kto vyhrá“. Pravda sa zmení na výkon, dobro na taktiku, krása na marketing.
To však neznamená, že absolútne hodnoty nemajú miesto.
Znamená to, že ich nemožno obnoviť vyhlásením, ale len príkladom.
Slovo „pravda“ získa váhu, keď bude spojené s rovnakým pravidlom pre všetkých.
Slovo „dobro“ získa váhu, keď nebude závisieť od príslušnosti k skupine.
Slovo „krása“ získa váhu, keď prestane byť nástrojom moci.
Absolútno sa nedá politicky schváliť.
Dá sa len osobne žiť.
Ale spoločnosť nemôže stáť iba na osobnej cnosti jednotlivcov. Potrebuje aj systém, ktorý nebude závislý od charakteru konkrétnych ľudí, ale od jasných a rovnakých pravidiel.
Slovo „pravda“ získa váhu vtedy, keď dokazovanie nebude závisieť od postavenia, ale od faktov.
Slovo „dobro“ získa váhu vtedy, keď pravidlá nebudú selektívne.
Slovo „krása“ získa váhu vtedy, keď spravodlivosť nebude marketingom, ale mierou.
Možno sa teda nemusíme najprv zjednotiť na filozofickej definícii absolútna.
Možno stačí začať tým, že nastavíme také pravidlá, ktoré budú platné pre každého rovnako – bez výnimiek, bez výhod, bez interpretácií podľa tábora.
Keď sa dôvera oprie o rovnakú mieru, význam slov sa začne približovať sám.
A možno práve tam začína skutočná obnova spoločnej reči.
.jpg)
