V posledných dňoch sa v mediálnom priestore množia články, ktoré opisujú spoločenské dianie ako boj na všetkých frontoch, útoky opozície, mediálnu vojnu a permanentný konflikt. Takéto texty síce môžu krátkodobo mobilizovať vlastných priaznivcov, no dlhodobo robia presný opak toho, čo by mala zodpovedná publicistika robiť – upokojiť spoločnosť a tlačiť na riešenia.
Namiesto toho, aby sa verejná diskusia sústredila na systémové kroky, ktoré by dokázali zmierniť napätie v spoločnosti, posúva sa do roviny naratívov, v ktorých má každý svojho nepriateľa. Výsledkom je ďalšie prehlbovanie polarizácie, ktorá neprospieva ani vláde, ani opozícii, ani občanom.
Jediní, komu tento stav objektívne vyhovuje, sú tí, ktorí sa v minulosti podieľali na nespravodlivostiach, nezákonnostiach a deformácii právneho štátu. Čím dlhšie trvá chaos, tým dlhšie prežívajú jeho beneficienti.
Slovensko sa v skutočnosti nechveje pre politické útoky. Chveje sa preto, že základné systémové problémy zostali nedotknuté.
Ak by vláda hneď po nástupe do funkčného obdobia otvorila a urýchlene naštartovala justično-bezpečnostnú reformu, dnes by sme neboli v stave permanentného konfliktu. Kľúčovým krokom mala byť príprava a prijatie lex generalis – Zákona o dôkazoch a dokazovaní, ktorý by vytvoril jednotný, zrozumiteľný a kontrolovateľný rámec pre fungovanie justície, prokuratúry aj orgánov činných v trestnom konaní.
Bez jasných pravidiel dokazovania sa totiž spravodlivosť mení na interpretáciu, právo na spor a politika na boj o výklad reality. A tam, kde neexistuje dôvera v systém, vzniká prirodzený priestor pre polarizáciu.
Mediálne vojny túto situáciu len zhoršujú. Namiesto toho, aby publicistika fungovala ako spätná väzba moci a tlak na reformy, často sa stáva súčasťou konfliktu. Verejný priestor sa zapĺňa vyhláseniami, reakciami a proti-reakciami, no základná otázka ostáva bokom: prečo systém stále funguje tak, že vytvára nedôveru?
Skutočná stabilita sa nedosahuje obhajovaním jednej politickej strany proti druhej. Dosahuje sa obnovou pravidiel, ktoré platia pre všetkých rovnako – bez výnimiek, bez selektívneho výkladu a bez politického krytia.
Justično-bezpečnostná reforma nie je ideologická agenda. Je to technická nevyhnutnosť, ak má spoločnosť prestať žiť v stave neustáleho podozrenia a konfliktu. Kým sa jej vláda nebude venovať prioritne, každá politická obhajoba bude len dočasnou záplatou na hlbšom probléme.
Polarizovaná spoločnosť je ľahko ovládateľná, ľahko manipulovateľná a dlhodobo nefunkčná. Preto by mala byť ambíciou politickej moci aj médií tlmiť napätie, nie ho zosilňovať. Nie z dôvodu slušnosti, ale z dôvodu bezpečnosti štátu.
Slovensko nepotrebuje ďalší front.
Potrebuje opravený systém.
A ten sa nezačne budovať slovami, ale odvahou pustiť sa do reformy, ktorá mala prísť ako prvá.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
