Mnohí predstavitelia európskych štátov nevedia ako komunikovať s Trumpom a hlavne ako sa majú správať voči jeho politike i vyjadreniam. Trump je však čitateľný. Jeho politika je infantilná, ale nebezpečná. Trump do svojej politiky zahrnul také praktiky ako je násilie, vyhrážanie sa, nedodržiavanie práva, neúcta, drzosť a pod. Na medzinárodnej scéne Trump vytvára napätie svojimi vyjadreniami, o ktorých si každý myslí, že za nimi budú nasledovať činy. Omyl. Trump len testuje medzinárodnú politickú scénu a svoje konanie potom určí na základe odozvy. Ak mu jeho vyhrážky prejdú bez povšimnutia s veľkou pravdepodobnosťou nebude mať problém napr. použiť aj vojenskú silu pri dosahovaní svojich cieľov. Ak sa iné štáty začnú búriť, zavádza napr. divoké clá, sankcie a pod. To všetko v rozpore s medzinárodným právom. USA sú obrovským globálnym bezpečnostným rizikom aj z toho dôvodu, že ich ekonomika balancuje nad priepasťou. Veľmi dobrý článok je na portáli:
https://fondsk.ru/news/2026/02/01/globalnyy-dolg-kakov-i-k-chemu-mozhet-privesti.html
Článok sa zaoberá globálnym dlhom, podielom štátov na ňom a dlhovou špirálou, ktorá bude viesť k tretej svetovej vojne, ak svet nezatiahne záchrannú brzdu amerického expresu smerujúceho do destinácie „Peklo“. Uveďme si niektoré fakty:
Globálnym dlhom sa zaoberajú napr. tieto kľúčové inštitúcie: Medzinárodný menový fond, Svetová banka a Inštitút medzinárodných financií. Odhadovaný globálny dlh sa momentálne pohybuje na úrovni 350 biliónov USD, kým globálny HDP je na úrovni 120 biliónov USD. Hodnota globálneho dlhu sa teda pohybuje cca na 292 % HDP. Koncom januára 2026 štátny dlh USA prekročil hranicu 38, 5 bilióna USD, čo je viac ako 125% HDP. Globálna dlhová pyramída rastie prudkým tempom. Blížime sa k vrcholu Mount Everest. Tam naše limity končia a bude nasledovať voľný pád na spôsob amerických „Dvojičiek“. Nebezpečenstvo amerického myslenia spočíva v tom, že spôsob, ako vyriešiť problém nesplatených dlhov je začať veľkú vojnu a po rozvrate sveta zrušiť svoje astronomické záväzky. Štáty sveta však už nechcú platiť blahobyt USA zo svojich rozpočtov. Preto sa odklonia od USA. Vedia, že finančný kolaps USA môže byť v blízkej budúcnosti aktuálny a v rámci meniaceho sa sveta smerom k multilaterálnej spolupráci už Ameriku nemusí zachrániť ani krachujúci dolár s funkciou rezervnej meny.
Dobrodruh Trump si zmyslel, že okrem iných megazlodejstiev si prisvojí Grónsko.
Aj v prípade Grónska testoval, čo si môže dovoliť. Keď zistil, že anexia Grónska bude kontraproduktívna a vyvolá vlny odporu po celom svete, zrazu cúvol. Vojenskej anexie Grónska sa zatiaľ vzdal. Dal to najavo aj svojimi poslednými vyhláseniami v Davose. Uvedomil si, že na takúto politiku môže Amerika len doplatiť. Rusko sa nijako zvlášť nevzrušovalo nad kauzou Grónska z jednoduchých dôvodov. Ak by došlo k anexii Grónska, malo by to za následok rozpad NATO, keďže by vznikol neprekonateľný vnútorný konflikt v NATO. Takže Rusko by sa vôbec nemuselo pričiniť o rozpad NATO, ktoré je v súčasnej situácii v stave poraziť sa samo. A to je pre mierumilovný svet dobrá správa. Trump si to uvedomuje a vie, že ak by anektoval Grónsko vojenskou silou, stal by sa hrobárom NATO. Trump pôjde tzv. mäkkou cestou ovládnutia Grónska jeho kúpou podľa vzoru Trumana, ktorý chcel Grónsko kúpiť už v roku 1946.
Čo sa týka politiky Európy, zaznamenali sme jej výrazný odklon od amerického vazalstva. EÚ si začala zrazu rozumieť s krajinami Mercosuru, s Indiou a čochvíľa si bude rozumieť aj s Čínou. Európa vsadila na spoluprácu s krajinami, ktoré nebudú ohrozovať jej záujmy ako USA. A pritom platí jednoduchá rovnica. Všetka spolupráca Európy s inými štátmi sveta, bude na úkor USA. A aj to je dobrá správa.
USA bude tá krajina, ktorá sa sama zadusí svojou colnou politikou, neúčinnými protiprávnymi sankciami, drastickým znížením objemu medzinárodného obchodu, nezáujmom zahraničných investorov a pod. To všetko bude mať vplyv na zvýšenie nezamestnanosti v USA, na krach tisícok firiem, na vznik obrovského deficitu, na drastické zvýšenie cien a v konečnom dôsledku na vznik občianskych nepokojov. A samozrejme k tomu významným podielom prispeje dedolarizácia americkej meny.
Dánsko Amerike nebráni vo využívaní amerických vojenských základní v Grónsku. Dánsky portál uvádza že:
Už v čase druhej svetovej vojny okupované Dánsko pred fašistickými hrozbami povolilo Spojeným štátom vybudovať a prevádzkovať vojenské základne v Grónsku tak dlho, ako bude trvať konflikt. Do konca vojny mali USA v Grónsku 15 vojenských základní. Dnes zostala jedna, letecká základňa Pituffik na severozápadnom pobreží. Grónsko má vysoko strategickú polohu, leží na najkratšej trase pre rakety medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Preto je kľúčovou súčasťou budovania amerického protiraketového štítu. Rusko však nie je hrozbou pre USA, ale USA sú hrozbou pre Rusko. Tvrdenia USA, že Grónsko potrebuje na obranu pred Ruskom sú sprosté lži.
Marc Jacobsen, expert na Arktídu z Kráľovskej dánskej obrannej akadémie povedal, že USA môžu zvýšiť svoju vojenskú prítomnosť v Grónsku, čo je možné v rámci existujúcej dohody medzi Dánskom a USA. Dohoda medzi Dánskom a Spojenými štátmi, ktorá bola uzatvorená v roku 1951 a revidovaná v roku 2004, dáva americkej armáde prakticky voľnú ruku robiť si na grónskom území, čo chce, pokiaľ o tom vopred informuje Dánsko a Grónsko. Jacobsen cituje článok 3 dohody, v ktorom sa uvádza: „Vláda Spojených štátov bude konzultovať svoje kroky a informovať vládu Dánskeho kráľovstva vrátane samosprávnej vlády Grónska pred zavedením akýchkoľvek významných zmien vo vojenských operáciách alebo zariadeniach Spojených štátov v Grónsku.“ Táto jednostranne výhodná Zmluva iba pre USA má však v závere zverejnenú jednu významnú vetu. Zmluva je platná len počas trvania NATO. To znamená, že v prípade zániku NATO, zanikne aj táto zmluva.
https://avalon.law.yale.edu/20th_century/den001.asp
Trump by bol teda obyčajný hlupák, keby anektoval Grónsko vojenskou silou, keď aj tak mu dohoda fakticky dáva neobmedzené právo robiť si v Grónsku čo chce. S jedinou výnimkou. Už nemôže umiestniť v Grónsku jadrové zbrane. A to je hlavný dôvod prečo USA chceli vojensky anektovať Grónsko. Ďalší dôvod je obrovské nerastné bohatstvo Grónska. Trumpovo úsilie anektovať Grónsko pribrzdil i masívny odpor obyvateľov Grónska, Dánska, Európy i ďalších krajín sveta.
Stačí pohľad na nasledujúcu mapu, aby sme zistili, že:
Rusko má blízko k Arktíde zo svojich území od Sibíri až po hranice s Fínskom. Veľkú časť Arktídy môže legálne ovládať a využívať na základe medzinárodného práva. Veľký pozor si však musí dať Kanada. O hrozbách voči Kanade z USA som písal v článku tu:
https://zemavek.sk/trump-je-architekt-rozpadu-usa-a-hrobar-nato/
Kanada si je vedomá amerických hrozieb, a preto sa bráni spoluprácou s inými krajinami vrátane Číny. Ak sa USA zmocnia Grónska, pre Kanadu to bude vážna hrozba, keďže jej prislúchajúce arktické ostrovy od grónskeho územia delia len úzke pásy mora. A ak by si neskôr Američania začali nárokovať začlenenie Kanady do USA, mohli by anektovať Kanadu z Grónskeho územia so severu. Kanada by sa tak ocitla v nebezpečenstve z juhu i severu. Členité a chránené územie Aljašky by USA na tento účel nevyužili.
Existuje ešte jedno nebezpečenstvo zo strany USA. Mainstreamové provládne médiá v rukách Deep State toto obrovské nebezpečenstvo opomenuli a možno majú zakázané o ňom písať. Keď sa pozriete na mapu Arktídy, zistíte, že vplyv na územia a moria v Arktíde má päť arktických štátov – Kanada, Dánsko (Grónsko), Nórsko, Ruská federácia a USA.
Medzinárodná jurisdikcia je zakotvená predovšetkým v Dohovore OSN o morskom práve Law of the Sea Convention (LOSC), ktorý bol podpísaný v roku 1982. Doteraz k nemu pristúpilo 170 krajín vrátane Slovenska (1996). USA Dohovor nepodpísali pre vymyslený údajný rozpor s americkými hospodárskymi a bezpečnostnými záujmami. V skutočnosti ho nepodpísali preto, lebo chceli mať „voľné ruky“ v prípade americkej agresie v rôznych častiach sveta. Ak si uvedomíme, že ak by sa USA zmocnili Grónska a začlenili by Kanadu do USA, získali by aj obrovské územia a časti oceánu prislúchajúce k týmto štátom v oblasti Arktídy. Dohovor definoval detaily pobrežnej jurisdikcie pobrežných štátov, ako je teritoriálne more s dĺžkou 12 námorných míľ, výlučnú ekonomickú zónu (EEZ) s dĺžkou 200 námorných míľ a kontinentálny šelf presahujúci 200 námorných míľ. V súčasnosti je predmetom sporov o určenie komu a koľko priestoru v Arktíde patrí. Medzinárodné právo stanovilo podmienky nárokov na vody Arktíde v medzinárodnej jurisdikcii kontinentálneho šelfu (KŠ). Zjednodušene povedané KŠ je pokračovaním pevniny smerom do mora. Štát, ktorý preukáže a zdokumentuje ako ďaleko KŠ do mora siaha a má totožné geologické zloženie s pobrežím odkiaľ vychádza, má potom právo na vlastnú jurisdikciu nad týmto priestorom vrátane ťažby nerastných surovín, jeho využívanie pre potreby štátu, stanovenie podmienok pre pohyb lodí a pod. To znamená, že ak by sa USA zmocnili Grónska a Kanady, nezískali by len územia, ale aj obrovské vodné plochy, morské dno a podložie súvisiace s ich KŠ. A nerastné bohatstvo vyjadrené v biliónoch USD.
Pozrime sa teraz na stránku SME blogera Mariana Naniaša, jadrového odborníka, ktorý okrem iného venuje pozornosť nerastnému bohatstvu Grónska citujem:
https://blog.sme.sk/nanias/veda-a-technika/gronsko-4-rozbite-atomove-bomby
„Celkové zdroje sa odhadujú na 38,5 až 42 miliónov ton. Geologický prieskum USA (USGS) napríklad uvádza približne 1,5 milióna ton ekonomicky využiteľných zásob. Zatiaľ spomínajú hlavne kľúčové ložiská Kvanefjeld (vyše 11 mil. ton) a Tanbreez (potenciálne až 28,2 mil. ton), ktoré patria k najväčším svetovým náleziskám mimo Číny. Grónske vody ukrývajú potenciálne až 17,5 miliardy barelov ropy v pobrežných vodách, a zemný plyn cca 4,19 bilióna metrov kubických. V Grónsku sa nachádza až 27 z 34 minerálov, ktoré EÚ definuje ako kritické pre priemysel. Významné ložiská zinka a olova sú v severnej časti ostrova, a napríklad molybdén z projektu Malmbjerg má potenciál pokryť až 25 % dopytu EÚ. Sú tam významné ložiská zlata na juhu ostrova. Ale v prevádzke sú aktuálne len dve bane a to na zlato (projekt spoločnosti Amaroq Minerals) a baňa na anortozit (živcový minerál využívaný v priemysle) v oblasti Kangerlussuaq. Okrem toho má Grónsko jedno z najväčších svetových ložísk uránu (odhaduje sa na 270 000 ton, čo predstavuje 8. najväčšie ložisko na svete), ale jeho ťažba je však v súčasnosti zakázaná miestnou legislatívou. Je tam plno ďalších surovín, ako grafit, nikel, meď, zlato, striebro, železná ruda a kovy platinovej skupiny. A hoci je potenciál Grónska obrovský, v súčasnosti zostáva väčšina týchto zdrojov neťažená kvôli chýbajúcej infraštruktúre“.
Komisia OSN pre hranice kontinentálneho šelfu (CLCS) sa zaoberá vyhodnotením žiadostí a dokumentácie štátov o určenie komu patrí prímorská oblasť KŠ. Jej stanovisko nie je záväzné, má odporúčací charakter, ale má určitú objektívnu autoritu, ktorú by mali iné štáty rešpektovať. Kým Rusko podalo oficiálne žiadosti pre uznanie svojich nárokov na KŠ, ktoré boli Komisiou OSN z 90% posúdené kladne, USA 19. decembra 2023 bez toho, aby sa obrátili na Komisiu pre hranice KŠ, vyhlásili jednostranne vonkajšie hranice „svojho“ KŠ v siedmich oblastiach svetových oceánov. Celková plocha morského dna, ktorú si USA uzurpujú, predstavuje približne 1 milión štvorcových kilometrov.
Á propos: USA oficiálne priznávajú v Grónsku v súčasnosti len jednu vojenskú základňu Pituffik. Ostatné boli (celkovo 15) zrušené. Z prostredia blízkeho NATO sa však podarilo zistiť, že USA majú dve základne v tzv. spiacom režime, čo znamená, že ich činnosť možno kedykoľvek obnoviť. Svet nevie, či na nich USA majú alebo nemajú jadrové zbrane. Významnou informáciou je, že nelegálna a donedávna utajená americká jadrová základňa v Grónsku Camp Century fungovala od roku 1959 do roku 1967. Hlboko v ľade bolo vybudovaných cca 21 tunelov, logistické veliace centrum a haly, v ktorých boli odpaľovacie zariadenia s nainštalovanými jadrovými raketami. Po zistení nestability ľadového príkrovu bola základňa zrušená a technika s raketami odvezená preč. Rádioaktívny odpad však zostal pochovaný pod ľadom potom čo sa krov zrútil. Teraz Grónsku hrozí jadrové zamorenie územia, keďže ľad sa rozpúšťa a postupne vydáva na svetlo božie americké jadrové tajomstvá.
Dánsko má mnoho neblahých skúseností s americkými vojakmi na svojom území. Nelegálne umiestnenie jadrových zbraní v Grónsku, nelegálne prelety amerických lietadiel s jadrovými náložami ponad Grónsko, havária bombardéra B-52 s jadrovými zbraňami v roku 1968 neďaleko leteckej základne Thule, ktorá zanechala trosky s obsahom plutónia roztrúsené po kilometroch arktického morského ľadu (Jedna jadrová bomba sa nenašla, predpokladá sa, že leží na dne mora a je iba otázkou čase, kedy rádioaktivita zamorí okolie.) a mnoho šrotu s cca sto tisíc sudmi, z ktorých desaťročia unikal nebezpečný obsah zamorujúci obrovské oblasti Grónska.
Svedectvo o tom podáva samotný archív NSA (federálna spravodajská služba USA):
Kauza „Grónsko“ je teda kľúčová pre rozpad EÚ alebo rozpad USA. Tretia cesta neexistuje. Z uvedeného vyplýva, že pre Európu by bolo vzdanie sa Grónska americkému agresorovi obrovským bezpečnostným a hospodárskym rizikom. Je čas, aby EÚ zdvihla hlavu, vzdala sa amerického lokajstva a začala robiť politiku prospešnú pre jej obyvateľov. Ak to nedokáže, jednoducho sa rozpadne.
Z mesta SNP Ivan Štubňa
.jpg "shadow")
.jpg)
