V poslednom období sledujeme na slovenskej politickej scéne čoraz výraznejší rozpor medzi tým, čo sa deje vo svete, a tým, čo zostáva zanedbané doma. Politické strany – naprieč spektrom – vedú ostré spory o zahraničnú politiku, globálne konflikty a geopolitické zaradenie Slovenska. Výsledkom však nie je väčšia istota, ale hlbšie rozdelenie spoločnosti.
Zahraničná politika má svoje miesto. No v čase, keď sa láme chlieb, nám samotné hádky o svete nepomôžu, ak sa súčasne neriešia základné problémy doma. A práve dnes sa rozhoduje o tom, či bude Slovensko schopné udržať svoju vnútornú stabilitu v meniacom sa, čoraz viac polycentrickom svete.
Polycentrický svet a realita malých štátov
Svet už dávno nie je riadený z jedného centra. Moc, vplyv aj zodpovednosť sa rozptyľujú medzi viacerých aktérov. Každý hrá na seba – ale len dovtedy, kým dokáže svoje záujmy zladiť s ostatnými. Nejde o silu hlasu, ale o schopnosť udržať rovnováhu.
Pre malé štáty to znamená jediné: bez vnútorného poriadku, dôveryhodných inštitúcií a spoločenskej súdržnosti nemožno viesť ani rozumnú zahraničnú politiku. Kto nemá pevné základy doma, ten je navonok slabý – bez ohľadu na rétoriku.
To podstatné máme stále vo vlastných rukách
Slovenskí politici majú len obmedzený vplyv na globálne procesy. Majú však plnú zodpovednosť za fungovanie štátu doma. Namiesto hľadania spoločných riešení však často sledujeme presný opak – trieštenie pozornosti a prehlbovanie sporov v otázkach, ktoré Slovensko nedokáže zásadne ovplyvniť.
Skutočná odolnosť štátu sa však rodí doma: v spravodlivosti, bezpečnosti, dôvere a schopnosti systému fungovať predvídateľne a férovo.
Prečo musí ísť ako prvá justično-bezpečnostná reforma
Téma justično-bezpečnostnej reformy je pre Slovensko mimoriadne citlivá aj preto, že slabá vymožiteľnosť práva a selektívna spravodlivosť nie sú okrajovým javom, ale dlhodobým problémom. Tento stav oslabuje dôveru občanov v štát a vytvára priestor pre správanie, ktoré postupne rozkladá sociálne, daňové aj bezpečnostné systémy.
V takomto prostredí sa akýkoľvek ďalší tlak – vrátane pokračujúceho pohybu obyvateľstva v Európe – stáva zosilňujúcim faktorom existujúcich slabín. Ľudia si so sebou nenesú len pracovnú silu, ale aj vzorce správania formované v prostrediach, kde sa problémy riešili obchádzaním pravidiel, nie ich uplatňovaním. Ak štát nemá jasné a dôsledne vymáhané pravidlá, systém sa im neprispôsobuje – naopak, začne sa prispôsobovať im.
Preto nejde o obviňovanie kohokoľvek, ale o prevenciu. O vytvorenie takého právneho a bezpečnostného rámca, ktorý dokáže správanie usmerniť skôr, než prerastie do hlbšej spoločenskej krízy.
Cena za odklad môže byť vysoká
Ak sa potrebné reformy budú ďalej odsúvať, riziká porastú. Rozdelená spoločnosť je zraniteľná. Slabé inštitúcie sú pozvánkou pre chaos. A štát, ktorý stráca vnútornú rovnováhu, nemá istotu ani stability, ani dlhodobého mieru.
Reformy ako opora budúcnosti
Dnes má zmysel menej sa hádať o tom, kto má pravdu v globálnych sporoch, a viac sa sústrediť na to, ako urýchlene nastaviť spoločenské reformy, ktoré Slovensku umožnia obstáť v meniacom sa svete. Vnútorná stabilita nie je prekážkou zahraničnej politiky – je jej nevyhnutným predpokladom.



















