Druhý deň Svetového ekonomického fóra v Davose potvrdil to, čo sa už dlhšie naznačuje: starý svetový poriadok sa nekončí postupne, ale je nahrádzaný novými mocenskými schémami. V prejavoch a diskusiách zaznievajú slová o konci americkej hegemónie, o nefunkčnosti doterajších pravidiel a o potrebe vytvárať nové globálne platformy, ktoré by „udržiavali mier a stabilitu“.
Zaujímavé je, že v rovnakom čase sa premiéri členských štátov EÚ stretli mimo Davosu, aby riešili úplne iné otázky – energetiku, rozpočty, sociálne napätie a bezpečnosť. Kým Davos diskutuje o budúcej architektúre sveta, Európa rieši dôsledky rozhodnutí, ktoré sa čoraz častejšie rodia mimo jej vlastných inštitúcií.
Práve tu vzniká nebezpečný rozpor. Na jednej strane sa hovorí o mieri, na druhej strane sa tento mier začína podmieňovať vstupom do exkluzívnych štruktúr. Objavujú sa návrhy na vytváranie mierových rád, platforiem a fór, do ktorých však majú prístup len tí, ktorí disponujú dostatočným kapitálom, vplyvom alebo geopolitickou váhou.
Keď sa mier stane plateným členstvom, prestáva byť mierom a stáva sa len dohodou silných o tom, koho dnes vynechajú.
Takýto prístup nevytvára rovnováhu, ale novú formu protekcionizmu. Nezabraňuje konfliktom, len ich odsúva alebo presúva na tých, ktorí nemajú miesto za rokovacím stolom. Mier sa tak mení z univerzálnej hodnoty na nástroj riadenia sveta zhora.
Pre Európsku úniu je tento vývoj mimoriadne citlivý. Ak sa rozhodovanie o mieri, bezpečnosti a budúcnosti presunie do nevolených globálnych fór, EÚ sa môže ocitnúť v pozícii vykonávateľa cudzích stratégií, nie ich tvorcu. A malé štáty, ako je Slovensko, môžu byť odsunuté na okraj ešte rýchlejšie.
ČO Z TOHO VYPLÝVA PRE SLOVENSKO?
Pre Slovensko z týchto udalostí vyplýva niekoľko zásadných otázok:
-
Máme vlastnú predstavu o mieri, bezpečnosti a budúcnosti?
-
Chceme byť len pasívnym členom klubov, kde sa platí za prístup, alebo aktívnym hlasom rovnováhy?
-
A dokážeme presadzovať mier ako schopnosť spoločnosti, nie ako produkt globálnych elít?
Slovensko ako malý štát nemôže súperiť kapitálom ani mocou. Môže však ponúknuť niečo iné: rozvahu, schopnosť sprostredkovania a cit pre rovnováhu. V čase, keď sa svet fragmentuje do uzavretých blokov, môže byť práve táto kvalita cennejšia než miliardové členské poplatky.
Poznámka autora:
Slovensko ako malá krajina nemá ambíciu spoluurčovať svetový poriadok silou ani kapitálom. Má však niečo iné – historickú skúsenosť s prežitím medzi blokmi, cit pre rovnováhu a schopnosť hľadať riešenia mimo logiky nátlaku.
V čase, keď sa mier začína viazať na členstvo v exkluzívnych štruktúrach, by stálo za to uvažovať, či nedokážeme rozvíjať aj vlastné formy mierovej iniciatívy – otvorené, nekomerčné a založené na dialógu, nie na vstupných poplatkoch.
Nie všetko, čo je účinné, musí byť importované. A nie všetko, čo je drahé, je aj múdre.
.JPG)
