Po zániku 1. SR jej dejiny začali sa na Slovensku líčiť nie takými, akými boli, ale podľa propagandy jej politických odporcov, proti ktorej do konca komunistickej vlády sa nesmelo oponovať. Po skončení komunistickej vlády sa takýto prístup zmenil len čiastočne.
Napr. vytýkalo sa jej a vytýka, že vraj nebola demokratická, lebo pre Slovákov mohla pôsobiť len jedna politická strana: Hlinkova slovenská ľudová strana (strana slovenskej národnej jednoty). Pre demokraciu však nie je podstatné, koľko je politických strán, ale koľko obyvateľov je spokojných s vládou. HSĽS v Československu bola najsilnejšou slovenskou politickou stranou, ktorú volila asi polovica Slovákov. Koncom roku 1938, ešte za Československa, rozhodli sa s ňou dobrovoľne zlúčiť niektoré iné strany. Tým zastupovala asi 80 % slovenských voličov. Na rozdiel od vládnucej komunistickej strany, HSĽS nebola štátostranou, nestála nad štátnymi orgánmi, nerobila všetkých ľudí závislými od seba. Aj nestraníci sa mohli uplatniť v súkromnom sektore i v štátnych orgánoch. Preto aj niektorí komunisti sa dostali do dobrého zamestnania, napr. L. Novomeský sa stal najlepšie plateným šéfredaktorom, s vyšším platom, aký mal šéfredaktor polooficiálneho Slováka. G. Husák bol nadpriemerne plateným úradníkom v združení podnikateľov. J. Poničan sa venoval výnosnej advokátskej činnosti a popri nej sa venoval literárnej tvorbe, ktorú mu aj vysielal Slovenský rozhlas a hrávalo Slovenské národné divadlo.
Na rozdiel od komunistických a podobných režimov nepostihovalo sa ani za najangažovanejšiu opozičnú činnosť ich najbližších príbuzných. Napr. gen. Rudolf Viest, generálny inšpektor Slovenskej armády, v r. 1939 zbehol do cudziny. Stal sa veliteľom československého vojska vo Francúzsku, keď už bolo v stave vojny s Nemeckom, potom sa stal ministrom v Benešovej vláde. Verejne vystupoval v československom vysielaní BBC. Pretože na Slovensku počúvanie zahraničného rozhlasu sa netrestalo, jeho činnosť tu bola známa. Súd ho odsúdil na trest smrti, ale jeho brat Ivan Viest, ktorý nebol členom HSĽS, naďalej ostal jedným z najvyšších úradníkov na ministerstve dopravy a verejných prác. Pokiaľ niekto bol odsúdený na trest smrti, ten nebol vykonaný, lebo prezident Tiso odsúdeným buď udelil milosť a pokiaľ ju na nátlak Nemecka neudelil, bolo to vtedy, keď súd odsúdený bol v bezpečí a trest sa nemohol vykonať. Pre porovnanie, počas vojny v neutrálnom Švajčiarsku za hospodárske a politické vyzvedačstvo bolo popravených 33 osôb. Neboli popravení ani príbuzní J. Gabčíka, jedného z atentátnikov na R. Heydricha, najvyššieho protektorátneho činiteľa, hoci to Nemecko žiadalo, lebo žili na Slovensku. Z príbuzných druhého atentátnika, R. Kubiša, ktorí žili v Protektoráte, bolo popravených asi 10 osôb.
Podstatné na vládach, viac ako ich demokratická či pseudodemokratická forma, je dôležitejšie napĺňanie ich zmyslu: práca pre dobro spoločnosti. V hospodárskej oblasti sa to v 1. SR prejavilo takto.
Priemyselná výroba vzrástla o 60- 65 %, z toho nevojenská výroba takmer o 35 %. Bolo by zaujímavé zistiť a porovnať, o koľko v tom období vzrástla vojenská a nevojenská výroba v iných krajinách, napr. Protektoráte, v Maďarsku, v Nemecku, vo V. Británii, v Sovietskom zväze. Rastom zamestnanosti v priemysle, rozsiahlo investičnou činnosťou i odchodom na prácu do Nemecka bola prakticky odstránená nezamestnanosť. V apríli 1939 bolo nezamestnaných 60 000 osôb, v máji 1939 len 30 000, v júli 1940 iba 8 000.
Rástla nielen nevojenská výroba, ale aj životná úroveň. Napr. v r. 1939- 1943 maloobchodné ceny potravín vzrástli o 94 %, veľkoobchodné ceny priemyselných výrobkov o 98 %, no mzdy o 130 %- v r. 1939 priemerný denný zárobok robotníka bol 14, 17 Korún slovenských, v r. 1943 bol 32, 61 Ks. Naviac sa zaviedli rôzne sociálne opatrenia, ako vianočné príplatky robotníkom, detské prídavky atď.
Výška príjmov nie je jediným ukazovateľom životných pomerov. Ešte dôležitejšia je dostupnosť potrebných tovarov. To nie je vždy samozrejmosť, najmä nie počas vojen. Aj na Slovensku občas alebo trvalejšie bol nedostatok niektorých tovarov. Bolo to aj preto, lebo vojna narušila medzinárodný obchod. Napr. pneumatiky Slovensko nevyrábalo, dovážalo ich z Nemecka, ktoré ich vývoz výrazne obmedzilo. Niekedy na zásobovaní sa podpísala aj slabšia miestna úroda. Ale základné potreby obyvateľstva to neohrozilo a uvedené ťažkosti boli výrazne menšie ako v iných krajinách. Pritom vojny často spôsobujú hlad, prípadne šírenie chorôb. Bolo to aj počas 2. svetovej vojny. Podľa wikipédie počas nej na hlad alebo na choroby rozšírené v dôsledku hladu zomrelo asi 20 miliónov ľudí. Hlad výrazne zasiahol aj územia, v ktorých sa nebojovalo, napr. severný Vietnam alebo severovýchodnú Indiu. Tí, ktorí mali širší rozhľad, uvedomovali si prednosti 1. SR v tejto oblasti. Medzi nimi aj odporcovia režimu, vrátane vedenia KSS.
To, keď nešírilo propagandu do verejnosti, ale neverejne informovalo svoj nadriadený orgán, vedenie KSČ v Moskve, v správe 7. 7. 1944 uviedlo: „Dnes je na Slovensku pomerne dosť tovaru, zásobovanie funguje vcelku dobre, oproti tým územiam (Čechy, Maďarsko, Nemecko, Poľsko) je na Slovensku najlepšie, a to tak čo do výšky reálnych miezd, ako aj čo do možnosti zakúpenia tovaru…o nedostatku základných tovarov pre konzum nemôže byť ani reči. Slovenská koruna je v obchodnej Európe najlepšou menou…“
Podobne to videl aj nekomunistický odbojár V. Paulíny, člen povstaleckej SNR: „Potravinová a zásobovacia situácia na Slovensku bola podľa môjho názoru v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami vynikajúca. Nebola tu žiadna núdza, ani nedostatok tovaru.“
Príslušník československého zahraničného odboja v Londýne, F. Uhlíř, ktorý počas augustového povstania prišiel ako člen vládnej delegácie do Banskej Bystrice, život v nej opísal takto: „Ulice boli plné pekne oblečených, dobre živených…ľudí. Obchody boli plné tovaru všetkého druhu….nechceli sme veriť vlastným očiam, čo bolo všetko je dostať na Slovensku po piatich rokoch vojny.“
Podobný pohľad mal aj odbojár z Česka, príslušník 2. čs. p. br. Tomáš Sedláček, ktorý počas vojny žil vo V. Británii a na Slovensko prišiel podporiť povstanie: „Veľmi nás prekvapilo, že na Slovensku v piaty rok vojny je dostať všetko – mäso, cukor, benzín… Bolo to divné, vedeli sme, ako to vyzerá v Anglicku a inde, v Sovietskom zväze i v Poľsku…a tu to na nás pôsobilo až neuveriteľne.“
Jeden z najvýznamnejších politikov Nemecka, minister H. Himmler, v jeseni 1944 pri návšteve Bratislavy sa pozastavil nad príliš bohatými stánkami s ovocím a zeleninou a nad celou hojnosťou trhu v nej. Je tu vraj ako v rozprávkovej krajine.
Čo sa týka toto hlavného, života obyčajných ľudí, napr. prezident Michal Kováč v svojich knižne vydaných spomienkach o východoslovenskej Ľubiši napísal toto: „Život na dedine sa viditeľne hospodársky povzniesol, ľudia sa mali lepšie ako pred rokom 1939. V našej rodine sa to prejavilo na oblečení a obutí a vždy boli aj nejaké korunky navyše z predaja poľnohospodárskych produktov.“
Život v stredoslovenskej Párnici na Orave miestna kronika opísala týmito slovami: „Počas vojnových rokoch v obci nastal čulý stavebný ruch. Občania si stavali nové domy, maštale a murované žumpy.“
Učiteľ Rudolf Jurík vo svojej knihe o západoslovenských Novákoch, život v nich zaznamenal takto: „Za takýchto okolností nastupuje v Novákoch obdobie hospodárskeho vzostupu a oživenia strednej podnikateľskej činnosti…Novú tvár dostávalo aj poľnohospodárstvo. Pribúdali konské poťahy, opravovali sa maštale a nastupoval poriadok aj na gazdovských dvoroch, hoci donedávna boli plné odpadu, medzi ktorými sa roztekala močovka. Zlepšila sa aj celková hygiena a starostlivosť o zdravie a priaznivé ekonomické pomery sa prejavili aj v ošatení. A už len do neblahej minulosti patrilo, že novácke deti od apríla do polovice septembra chodili bosé…V r. 1940 – 1941 na väčšine domov ustúpila slamená strecha škridle, hlinené podlahy v kuchyniach nahradil betón, v izbách drevená dlážka. O značnom hospodárskom pokroku svedčilo aj niekoľko nových rodinných domov a na starých aspoň malé okienka ustúpili veľkým. Nezamestnanosť sa stala neznámym pojmom… Vymizol aj boľavý sociálny jav: podomové žobranie. Kým ešte prednedávnom prešlo obcou denne najmenej 5 – 6 žobrajúcich ľudí – a boli to naozaj starci a chudáci, často telesne postihnutí – po roku 1940 príchod žobráka bol už úplnou raritou.“
No a predstaviteľ vtedajšieho režimu, okresný náčelník (funkcia podobná súčasnému prednostovi okresného úradu) v Trstenej o situácii v okrese v máji 1944 podal túto neverejnú úradnú správu: „Zásobovanie obyvateľstva je stále obstojné…V dôsledku lepších zárobkov aj dopyt po mäse je väčší…Začína sa prejavovať nedostatok robotníctva. Poľnohospodárski nádenníci sú veľmi drahí (žena pýta denne 40.- Ks a stravu). Za týchto okolností roľník nemôže predávať zemiaky za úradné ceny. Je núdza o pastierov. Už niet chudoby a ľudí z nižšej vrstvy. Pasenie deroguje. Plat dobrý- uchádzačov niet.“
Značné úspechy sa dosiahli aj v doprave. Napr. kým dĺžka ciest so spevneným povrchom v r. 1939 predstavovala len 10 % dĺžky cestnej siete na Slovensku, v r. 1942 to bolo až 29 %, v absolútnej miere 1 761 km.
Výrazne vzrástla elektrifikácia, v r. 1942- 1945 bolo zelektrifikovaných 418 obcí a počet reálnych maloodberateľov sa zvýšil zo 145 tisíc na 220 tisíc. Tým sa podporovalo aj šírenie rozhlasu, počet rozhlasových koncesionárov vzrástol z 80 tisíc v r. 1939 na 139 tisíc v r. 1943.
Pozoruhodné úspechy sa dosiahli aj v školstve. Napr. počet vysokoškolákov vzrástol z 2 500 na 8 000. Boli založené dve vysoké školy, Vysoká škola technická a Vysoká škola obchodná. V školstve sa nepresadzovala národnosocialistická ideológia, na rozdiel od obdobia komunistickej vlády, kedy sa v ňom presadzovala marx- leninská ideológia.
V oblasti vedy sa založila Slovenská akadémia vied a umení. Bolo postavené astronomické observatórium na Skalnatom plese.
Výnimkou nebola ani oblasť kultúry. V oblasti umeleckej literatúry v r. 1939- 1944 ročne priemerne vyšlo 142 pôvodných kníh- próza, poézia, dráma, kým v r. 1945- 1959 len 39, naviac výrazne nižšej úrovne. Založili sa dve nové profesionálne divadlá, v Martine a v Prešove.
Podporovala sa telovýchova a šport. Preto sa postavili napr. významné futbalové štadióny, Tehelné pole v Bratislave a MŠK v Žiline.
.JPG)
