Diskusia o dohode Mercosur sa u nás často vedie v emotívnej rovine. Časť verejnosti ju vníma ako hrozbu pre domácich farmárov, časť ako nevyhnutnú realitu globalizovaného sveta. Skutočný problém však neleží ani tak v samotnej dohode, ako v miere našej závislosti od dovozu potravín.
Ak štát dokáže posilniť vlastnú potravinovú istotu, podobné dohody prestávajú byť existenčnou hrozbou a stávajú sa len jedným z viacerých obchodných kanálov. Otázka teda neznie, či Mercosur prijať alebo odmietnuť, ale ako znížiť našu zraniteľnosť.
Potraviny ako bezpečnostný faktor
Potraviny nie sú obyčajný tovar. Sú súčasťou základnej stability štátu. Krajina, ktorá nedokáže pokryť významnú časť vlastnej spotreby, sa dostáva do nevýhodnej pozície pri akýchkoľvek rokovaniach – či už ide o ceny, normy alebo krízy.
Slovensko má pritom pôdu, klímu aj tradíciu. To, čo mu chýba, nie je potenciál, ale systematické zapojenie ľudí, technológií a regionálnej spolupráce do jedného funkčného rámca.
Práca s pôdou ako sociálna aj ekonomická príležitosť
Jedným z opomínaných zdrojov sú dlhodobo vylúčené komunity, ktoré dnes stoja mimo zmysluplnej práce. Nie ako „sociálny experiment“, ale ako prirodzená súčasť obnovy poľnohospodárstva môžu byť zapájané do činností, ktoré dávajú zmysel, vytvárajú hodnotu a budujú dôstojnosť.
Nejde o lacnú manuálnu prácu ani o návrat do minulosti. Ide o kombináciu práce s pôdou, vzdelávania a moderných postupov, kde má každý jasné miesto a perspektívu. Takýto prístup znižuje sociálne napätie a zároveň posilňuje domácu produkciu.
Technológie a univerzity namiesto nostalgie
Budúcnosť poľnohospodárstva nie je v odmietaní techniky, ale v jej inteligentnom využití. Mechanizácia zberu, presné poľnohospodárstvo, senzorika či automatizácia už dnes fungujú v rôznych častiach sveta – vrátane Ázie.
Slovensko má technické univerzity a výskumné kapacity, ktoré by sa mohli viac zapojiť do vývoja vlastných riešení. To by znamenalo nielen vyššiu efektivitu, ale aj nové pracovné miesta s pridanou hodnotou a menšiu závislosť od dovozu technológií.
Regionálna výmena namiesto jednostrannej závislosti
Posilnenie potravinovej istoty neznamená izoláciu. Naopak, regionálna spolupráca môže byť oveľa stabilnejšia než dlhé globálne reťazce. Výmena prebytkov a špecializácie medzi susedmi – napríklad s Maďarskom, Rumunskom či Bulharskom – môže znížiť tlak na dovoz z regiónov s odlišnými environmentálnymi a pesticídnymi štandardmi.
Takýto model nie je proti svetu, ale za vyváženosť.
Konsolidácia za riešenie, nie proti niekomu
Téma potravín má jednu vzácnu vlastnosť: spája naprieč politickým spektrom. Voliči koalície aj opozície chcú jesť zdravo, dostupne a bezpečne. Práve preto by diskusia o Mercosure nemala spoločnosť ďalej polarizovať, ale viesť k zhode na tom, čo môžeme urobiť doma.
Ak zapneme rozum, úsilie a dlhodobé plánovanie, budúcnosť nemusí byť pochmúrna. Naopak, môže sa stať príležitosťou na tichú prestavbu Slovenska – takú, na ktorej sa dá zhodnúť väčšina.
Dohody prichádzajú a odchádzajú.
Schopnosť uživiť sa vlastnou prácou je to, čo zostáva.
.jpg)
