Slovenská politika dnes čoraz viac pripomína Stredozem v čase, keď sa schyľovalo k pádu Gondoru. Nie preto, že by chýbali hrdinovia, ale preto, že sa všetci bijú o Prsteň moci, zatiaľ čo krajina pod nimi slabne.
Na jednej strane stoja tí, ktorí hovoria jazykom „architektúr“, stratégií, správnych hodnôt a nevyhnutných obetí. Na druhej strane tí, ktorí kričia, útočia, menujú nepriateľov a živia hnev.
Navonok sú to protivníci. V skutočnosti sú to dve ruky tej istej choroby.
Saruman: moc, ktorá vie všetko lepšie než ľudia
Saruman bol najmúdrejší z čarodejníkov. Presne vedel, ako má svet fungovať.
A práve preto prestal svet počúvať.
Keď dnes politici hovoria o „novej bezpečnostnej architektúre“, o rozhodnutiach, ktoré sa robia nad hlavami občanov, o záväzkoch, ktoré sa majú prijať bez verejnej diskusie, nejde o bezpečnosť. Ide o technokratickú pýchu.
Saruman tiež hovoril o poriadku, stabilite a nevyhnutnosti.
A skončil ako sluha Mordoru.
Nie preto, že by chcel zlo.
Ale preto, že uveril, že účel ho oprávňuje obísť vôľu tých, ktorým mal slúžiť.
Gríma: hnev ako palivo moci
Ale Saruman by nikdy neuspel bez Grímu.
Gríma Červivec nevládol silou ani víziou. Vládol neustálym rozkladaním dôvery, šepkaním, zosmiešňovaním, podnecovaním strachu a hnevu.
Aj dnes vidíme politiku, ktorá:
-
nemá plán,
-
nemá riešenia,
-
má len nepriateľov.
Útoky na všetkých. Výkriky o zrade. Neustála mobilizácia emócií.
To nie je odpor voči moci. To je parazitovanie na rozklade.
Gríma tiež tvrdil, že koná v mene dobra.
A pritom len oslaboval kráľovstvo zvnútra.
Najväčší omyl: myslieť si, že Mordor je „tam vonku“
Slovensko dnes žije v nebezpečnom klame, že najväčšia hrozba prichádza zvonka.
Tolkien však ukázal pravý opak.
Mordor víťazí vtedy, keď:
-
sa elity bijú o moc,
-
opozícia sa živí hnevom,
-
a obyčajní ľudia strácajú vieru, že štát má ešte zmysel.
Keď sa spoločnosť rozdelí na tábory, ktoré sa nenávidia viac než problémy, ktoré majú riešiť, Sauron už nemusí nič robiť.
A potom je tu Tom Bombadil
V tomto bode Tolkien urobil niečo, čo dodnes mätie analytikov moci.
Vložil do príbehu postavu, ktorú Prsteň vôbec nezaujíma.
Tom Bombadil po ňom netúži. Nechce vládnuť. Nepotrebuje presviedčať. Nepotrebuje víťaziť.
A práve preto ho Prsteň nemá ako ovládnuť.
Tom Bombadil predstavuje princíp, ktorý dnešná politika úplne stratila:
-
moc ako službu,
-
pokoj namiesto hystérie,
-
vnútornú suverenitu namiesto ideologických vojen.
Slovensko dnes nepotrebuje ďalšieho čarodejníka
Nepotrebuje Sarumana s plánmi nad hlavami ľudí.
Nepotrebuje Grímu, ktorý bude štvať národ proti sebe.
Potrebuje bombadilovský princíp v praxi:
-
funkčnú justíciu namiesto moralizovania,
-
predvídateľné právo namiesto výkrikov,
-
rozvoj ekonomiky namiesto hádok o identitu,
-
tichú, systematickú prácu namiesto politického divadla.
To nie je slabosť.
To je moc, ktorú Mordor nevie uchopiť.
Posledná, nepohodlná pravda
Ak sa Slovensko rozpadne, nestane sa to preto, že by sme si zvolili „zlú stranu“.
Stane sa to preto, že sme uverili, že existujú len dve možnosti: Saruman alebo Gríma.
Tolkien nám odkázal niečo iné:
Skutočná sila neleží v Prsteni.
Leží v schopnosti ho odmietnuť.
A to je lekcia, ktorú by si dnes mala slovenská politika konečne prečítať – nie ako rozprávku, ale ako varovanie.
.JPG)
.jpg)
