V prvom rade sa treba pozrieť na realitu, uvedomiť si realitu. Slovensko je ekonomicky na tom tak – obrazne by sa to dalo vyjadriť – ako človek, organizmus, ktorý má krvácanie, ale doktori a sestričky mu dopĺňajú krv, aby ostal predsalen nažive.
Čo sa s tým dá robiť? Pacient je už postarší, prínos pre spoločnosť už je obmedzená, na rozmnožovanie už to nevyzerá, čisto z humanizmu mu eutanáziu nevykonajú. Vyzerá to tak pred svetom lepšie, to sa tak patrí.
Kde sa stala chyba? Veľká, tržná, nehojaca sa rana vznikla pred približne štvrťstoročím, kedy Slováci uverili jednému cyklistovi, ktorý obdivoval Ameriku. Ja tiež som mu raz uveril! Och, mladosť – pochabosť… Spolu s “keynesiánskym” priateľom Miklošom spravili ale že totálny výpredaj štátneho majetku. Podobne sa veľmi často zachovali aj nadobúdatelia majetku “od Mečiara”.
Naspäť k otázke – čo so Slovenskom. Vážení a milí, rana sa musí zaceliť. Čiže štát musí získať späť svoj majetok. Tak ako majú svoj majetok Nemci, Francúzi, Američania, tak musia mať svoj majetok aj Slováci. Ten majetok, ktorý sme predali a teraz produkuje zisky Nemcom, Francúzom, Američanom, tak ten má potom produkovať zisky rovnaké alebo aspoň približne podobné Slovákom. Je to jednoduché, čo poviete?
.JPG "Marek")
.JPG)
.jpg)
