V posledných rokoch sa čoraz viac ukazuje, že štátne úrady, najmä úrady práce, fungujú v systéme, ktorý je prežitkom minulého storočia. Hoci fyzické pobočky majú symbolickú hodnotu, realita je jasná: veľká časť verejných prostriedkov je viazaná na prevádzku, údržbu a správu budov, ktoré neprinášajú primeranú hodnotu občanom.
Analýza reformy úradov práce ukazuje, že digitalizácia služieb a využitie umelej inteligencie dokážu nahradiť väčšinu administratívnych úloh. Tým sa otvára priestor na riadenú redukciu fyzickej siete pobočiek, optimalizáciu majetku a významné finančné úspory. Konzervatívne odhady naznačujú, že ročné úspory môžu dosiahnuť 70–87 miliónov eur, pričom jednorazové príjmy z predaja alebo prenájmu uvoľnených budov sa pohybujú v desiatkach až stovkách miliónov eur.
Navyše, optimalizácia majetku štátu a zníženie fixných prevádzkových nákladov neznamená oslabenie štátu – práve naopak. Ide o prejav kompetentného a moderného riadenia, ktoré umožňuje posilniť služby pre občanov, zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť rozpočtu a uvoľniť zdroje pre priority ako zdravotníctvo, školstvo alebo infraštruktúra.
Reforma vyžaduje politickú odvahu a strategické riadenie odporu, ktorý prichádza zo strany odborov, zamestnancov aj niektorých samospráv. Transparentná komunikácia, postupná implementácia, rekvalifikácia zamestnancov a dátami podložené rozhodovanie sú kľúčové pre úspech tejto transformácie.
Zmysluplná implementácia reformy úradov práce je nielen ekonomicky racionálna, ale aj politicky obhájiteľná. Každý odložený krok znamená pretrvávanie neefektívnych výdavkov, ktoré brzdia rast a investície do oblastí, ktoré môžu skutočne naštartovať slovenskú ekonomiku.
Vyzývame vládu, aby túto reformu zaradila na svoj program, pretože ide o jednu z mála príležitostí na efektívnu konsolidáciu verejných financií, ktorá prináša okamžité aj dlhodobé úspory a umožňuje sústrediť verejné zdroje tam, kde majú najväčší efekt pre občanov a hospodárstvo.
.jpg)
.JPG)
