Prečo dnes nestačí komentovať krízy inde, ale je čas konať doma
Svet vstupuje do obdobia zvýšenej neistoty. Konflikty, ktoré dnes sledujeme v spravodajstve, sa neodohrávajú len na bojiskách, ale aj v rovine jazyka, symbolov a emócií. Každá nová kríza – či už v Latinskej Amerike, na Blízkom východe alebo inde – okamžite vyvoláva silné reakcie, morálne súdy a vášnivé komentáre.
Je prirodzené, že porušovanie medzinárodného práva vyvoláva znepokojenie. Menej samozrejmé, no o to dôležitejšie je však položiť si otázku, čo v takejto situácii môže a má robiť Slovenská republika. Pretože samotné rozhorčenie, akokoľvek oprávnené, ešte nikdy žiadny štát neukotvilo.
Realita moci a priestor pre rozvahu
Treba si otvorene priznať, že svet sa formuje ako polycentrický. Veľmoci – vrátane Spojených štátov amerických – zostanú významnými aktérmi globálneho diania ešte dlhé desaťročia. To nie je hodnotový súd, ale konštatovanie reality, s ktorou musia pracovať najmä malé a stredné štáty.
Tie nemajú kapacitu meniť správanie veľmocí hlasnými vyhláseniami ani emotívnymi apelmi adresovanými „svetu“. Majú však inú, často podceňovanú možnosť: spájať sa, vytvárať predvídateľné rámce spolupráce a ponúkať stabilitu tam, kde iní prinášajú tlak, neistotu alebo chaos.
Práve v tomto priestore sa rozhoduje o tom, či Slovensko zostane pasívnym pozorovateľom, alebo sa stane rešpektovaným a čitateľným partnerom.
Zástupné témy a tiché domáce otázky
V čase, keď Slovensko rieši konsolidáciu verejných financií, rast cien a každodennú existenčnú neistotu veľkej časti obyvateľstva, je jednoduché presúvať verejnú pozornosť výlučne na konflikty v zahraničí. Svetové dianie sa tak môže stať kulisou, ktorá prekryje nepríjemnú, no nevyhnutnú otázku: ako je Slovensko pripravené na meniace sa medzinárodné prostredie.
Štát, ktorý sa dlhodobo venuje najmä komentovaniu cudzích konfliktov, riskuje, že sa sám stane len objektom rozhodnutí iných. A to je luxus, ktorý si malé krajiny nemôžu dovoliť.
Otázka preto nestojí tak, kto má pravdu v konkrétnom konflikte.
Otázka znie, či Slovensko vie, akú rolu chce zohrávať v novom usporiadaní sveta – a či je na ňu pripravené aj prakticky.
Rámce existujú. Teraz ide o ich naplnenie.
V poslednom období sa objavili iniciatívy, ktoré sa nesnažia deliť svet na tábory ani vytvárať nové línie napätia. Naopak, ponúkajú neutrálny, právne ukotvený a zrozumiteľný rámec spolupráce pre malé a stredné štáty, postavený na predvídateľnosti, rovnosti a rešpekte k suverenite.
Ich ambíciou nie je nahrádzať existujúce štruktúry ani spochybňovať postavenie veľmocí. Ich zmyslom je dopĺňať medzinárodný priestor o stabilizačný prvok, ktorý je prijateľný naprieč regiónmi – od strednej Európy až po Afriku či Áziu.
Takéto rámce však majú význam len vtedy, ak sa s nimi ďalej pracuje. Ak sa z nich nestane len deklarovaný koncept, ale súčasť reálnej zahraničnopolitickej úvahy a prípravy.
Slovenská republika už má k dispozícii podnety a materiály, ktoré tento smer načrtávajú; ich systematické preštudovanie, rozpracovanie a naplnenie obsahom je dnes skôr otázkou politickej zrelosti než nedostatku možností.
Menej vášní, viac zodpovednosti
Vášeň mobilizuje emócie.
Zodpovedná a predvídavá politika však chráni budúcnosť krajiny.
Ak sa verejná diskusia obmedzí len na hodnotenie krokov veľmocí, unikne nám to najdôležitejšie: čo môžeme urobiť my sami, aby sme boli čitateľným, stabilným a rešpektovaným aktérom. Práve dnes majú malé štáty príležitosť zjednocovať sa okolo iniciatív, ktoré nikoho neprovokujú, no mnohým ponúkajú istotu, dialóg a spoluprácu.
Slovensko na to má historické skúsenosti, geografickú pozíciu aj ľudský potenciál. Rozhodujúce bude, či túto príležitosť dokáže uchopiť včas – bez zbytočného hluku, bez vášní a bez ilúzií.
Nie krikom.
Nie obviňovaním.
Ale pokojnou, premyslenou a zodpovednou prácou v prospech vlastnej krajiny.
.jpg)
.JPG)
