Manifest pre svet, ktorý chce prežiť (pre ľudí, nie pre moc)

1. Svet sa zmenil. A my to cítime.

Všetci cítime, že niečo prestalo fungovať.
Nie preto, že by sme boli horší ľudia.
Ale preto, že staré spôsoby riadenia sveta už nestačia.

Je priveľa kríz naraz.
Priveľa strachu.
Priveľa kriku.
A priveľa ľudí, ktorí hovoria namiesto nás, ale bez nás.

2. Nehľadáme nepriateľa. Hľadáme rovnováhu.

Už vieme, že večný boj „my proti nim“ nikam nevedie.
Každý konflikt, ktorý niekoho úplne zničí, sa raz vráti späť.

Nechceme svet, kde niekto vyhráva a niekto musí navždy prehrať.
Chceme svet, kde sa dá žiť spolu – aj keď sme rozdielni.

3. Moc nemá byť ďaleko od ľudí

Keď sú rozhodnutia príliš ďaleko od bežného života, prestávajú dávať zmysel.
Ľudia sa potom cítia bezmocní, nahnevaní alebo ľahostajní.

Veríme, že:

• problémy sa majú riešiť tam, kde vznikajú,

• ľudia majú mať možnosť hovoriť do vecí, ktoré ich priamo ovplyvňujú,

• štát má slúžiť, nie vládnuť z výšky.

4. Rozdielnosť nie je hrozba

Nie všetci musíme myslieť rovnako.
Nie všetci musíme žiť rovnako.
A nie všetci musíme mať rovnaké riešenia.

Sila spoločnosti nie je v uniformite, ale v schopnosti spolupracovať napriek rozdielom.

5. Slová majú váhu

Spôsob, akým hovoríme, formuje to, ako myslíme.
Keď hovoríme jazykom nenávisti, rodí sa nenávisť.
Keď hovoríme jazykom strachu, rodí sa strach.

Chceme jazyk:

• ktorý vysvetľuje, nie útočí,

• ktorý spája, nie rozdeľuje,

• ktorý nehľadá vinníkov, ale riešenia.

6. Zodpovednosť patrí každému

Nie len politikom.
Nie len elitám.
Nie len „tým hore“.

Každý z nás nesie kúsok zodpovednosti:

• za to, čo šírime,

• za to, ako sa správame k druhým,

• za to, či budujeme alebo rozbíjame dôveru.

Zmena nezačína na námestiach.
Začína v každodenných rozhodnutiach.

7. Budúcnosť nemusí byť násilná

Nie každá veľká zmena musí prísť cez pád, chaos a krv.
Existuje aj tichá zmena:

• cez porozumenie,

• cez dialóg,

• cez postupné dozrievanie.

Táto cesta je pomalšia, ale trvácnejšia.

8. Neponúkame hotové pravdy. Ponúkame smer.

Nechceme byť novou dogmou.
Nechceme nahradiť jednu moc inou.
Nechceme hovoriť ľuďom, čo si majú myslieť.

Chceme len otvoriť priestor, kde sa dá:

• rozmýšľať,

• hovoriť bez strachu,

• hľadať rovnováhu.

Záverečná myšlienka

Svet sa nestane lepším tým, že sa navzájom presvedčíme, kto má pravdu.
Stane sa lepším vtedy, keď sa naučíme žiť tak, aby nikto nemusel byť zničený, aby iný mohol existovať.

Ak má civilizácia prežiť, musí sa naučiť spolupracovať.
Nie z donútenia.
Ale z pochopenia.