Nestačí vyhrať voľby. Skutočná výzva je vedieť, ako a prečo spravovať štát v kríze.
Od moci k správe
Ak prvý diel hovoril o tom, čo politika nie je, druhý diel sa musí pýtať:
Aké parametre má mať vládnutie, aby nespôsobovalo ďalšie škody?
Moderný štát už nemožno riadiť improvizáciou. Svet vstúpil do obdobia prekrývajúcich sa kríz – ekonomickej, bezpečnostnej, energetickej, demografickej aj hodnotovej. V takom prostredí neprežije štát, ktorý sa správa ako volebný projekt.
Vládnutie musí prejsť z režimu reakcie do režimu správy.
1. Strategický rámec pred ideológiou
Základný problém súčasnej politiky je, že ideológia často nahrádza realitu.
Nový model musí fungovať opačne:
-
najprv analýza reality,
-
potom definovanie cieľov,
-
až nakoniec hodnotové ukotvenie riešení.
Nie všetko je otázka pravice či ľavice. Mnohé rozhodnutia sú čisto systémové: infraštruktúra, vzdelanie, energetika, zdravotníctvo. Ideológia bez dát je len názor.
2. Horizont dlhší než volebné obdobie
Štát sa nedá viesť v štvorročných cykloch bez toho, aby sa rozpadol.
Každá zodpovedná politická sila by mala prísť s:
-
minimálne 20-ročným strategickým rámcom,
-
ktorý prežije výmenu vlád,
-
a ktorého základné piliere sú spoločenským konsenzom.
Bez toho sa každé volebné víťazstvo stáva resetom – a každý reset je krok späť.
3. Odborná štátna správa ako chrbtica, nie nepriateľ
Politika dlhé roky bojovala proti vlastnému štátu. Výsledkom je oslabená administratíva, odchod schopných ľudí a chaos v riadení.
Funkčný model musí:
-
oddeliť politické rozhodnutia od odbornej exekúcie,
-
chrániť odborníkov pred politickými čistkami,
-
nastaviť jasnú zodpovednosť a merateľné výstupy.
Politik má určovať smer. Štátna správa má zabezpečiť stabilitu.
4. Ekonomika ako nástroj, nie ako pán
Jednou z najväčších chýb bolo, že ekonomické ukazovatele nahradili spoločenský cieľ. Rast HDP sám o sebe nevypovedá o kvalite života, zdraví spoločnosti ani jej odolnosti.
Nové parametre musia sledovať:
-
udržateľnosť,
-
sociálnu súdržnosť,
-
schopnosť štátu absorbovať krízy,
-
dlhodobú návratnosť, nie okamžitý zisk.
Ekonomika má slúžiť spoločnosti. Nie ju vyčerpávať.
5. Morálna zodpovednosť moci
Najťažšia, ale nevyhnutná časť.
Moc bez morálneho rámca degraduje každého, kto ju vykonáva.
Vládnutie musí znovu prijať:
-
princíp služby,
-
vedomie následkov rozhodnutí,
-
osobnú zodpovednosť lídrov.
Nie je hanba priznať chybu. Hanba je pokračovať v nej zo strachu o preferencie.
6. Spoločnosť ako partner, nie cieľ kampane
Štát nemôže fungovať proti vlastným občanom. Dôvera sa nedá vynútiť, len vybudovať.
To znamená:
-
hovoriť pravdu aj vtedy, keď bolí,
-
vysvetľovať rozhodnutia,
-
počúvať spätnú väzbu,
-
nepodceňovať ľudí.
Zrelá spoločnosť unesie realitu. Infantilizácia ju ničí.
Záver: Menej kriku, viac architektúry
Budúcnosť nebude o tom, kto hlasnejšie kričí, ale kto lepšie rozumie svetu, v ktorom žijeme. Politika potrebuje menej marketingu a viac architektov systému.
Nie spasiteľov. Nie influencerov.
Ale ľudí, ktorí chápu, že štát je krehký organizmus a vládnutie je dlhodobá zodpovednosť.
Ak sa tento posun neudeje, bude sa meniť len rétorika – nie realita.
.JPG)
.jpg)
