Už týždeň sledujeme rokovanie parlamentu. Už týždeň za naše peniaze počúvame trápne a nedôstojné vystupovanie poslaneckého zboru ktorému sme my voliči odovzdali naše právo na spravovanie toho najcennejšieho čo sme ako národ v spoločenstve iných národov získali. Použijem myšlienku klasika „MAŤ SVOJ ŠTÁT ZNAMENÁ ŽIVOT“.
Druhý krát v modernej histórii sme získali štátnosť a druhý krát o ňu vlastnou vinou prichádzame. Prečo? Lebo teraz sme spravovanie štátu odovzdali do rúk politickým stranám. Strany nemajú záujem a žiaľ ani zákonnú povinnosť pracovať na prosperite štátu. Politické strany zakladajú ambiciózni ľudia s dobrou výrečnosťou a nejasnými úmyslami. Odhodlanie prosperity štátu iba deklarujú. Už menej sa hovorí o tom, že medzi zrno sa dostane aj kúkoľ. Založiť stranu môže aj zakuklený klamár, podvodník, oligarchom vybraný vydierateľný jedinec, bezcharakterný slaboch, prípadne ziskuchtivý prospechár.
Dobrý volebný systém ako aj právo voličov nehodných delegátov našej moci odvolať by mohol niečo napraviť, ale žiaľ. V kolíske európskej kultúrnosti, v Grécku objavili slovo „DEMOKRACIA“ bez, ako hovoria matematici, jedno-jednoznačného významu. Mal by to byť inštitút, ktorý dáva všetku moc nad správou všetkého súkromného aj spoločného do vôle a rúk občanom štátu.
Demokracia a politická strana nie sú synonymum. Občania svoju moc môžu delegovať obci, osobnosti, záujmovej skupine a podobne. Svoju vôľu prejavia hlasovaním. O nutnosti odovzdať moc politickej strane nie je ani slovo. Napriek tomu sa za akúsi samozrejmosť považuje spravovanie spoločných hodnôt (majetku, školstva, kultúry, národného dedičstva, …) štátu prostredníctvom politických strán. A na tomto základe, ako na trasovisku stoja naše osudy.
Politická strana je dieťa ambiciózneho, často seba stredného človeka, ktorý je bytostne presvedčený o vlastných kvalitách meniť svet prostredníctvom ním presvedčených ľudí. Výnimočné osobnosti pozná história od prvopočiatku ľudstva. Ako často títo výtečníci priviedli svojich stúpencom na pokraj zániku nemusím zdôrazňovať, ale vždy sme poznali jeho meno.
Súčasná situácia je horšia. Spoločnosť nevedie jeden človek, ale politické strany a hnutia. Tie vznikajú a zanikajú, môžu sa aj deliť, najmä však získavajú moc ktorú im presvedčení voliči odovzdajú hodením lístka do urny. Systém si politici tak vyšperkovali, že sú neodvolateľní a za zlé rozhodnutia beztrestní. Jediné čo stranám hrozí je, že v ďalších voľbách sa nedostanú do parlamentu. To nie celkom hrozí politikom. Môžu sa včas zapísať na kandidátku inej strany, ktorá sa do parlamentu dostane. Poznáme parlamentných Matuzalémov ako bol Bugár, Mikloško, Hlina, .
Sila politickej strany sa umocní, ak sa dostane k priamej moci prostredníctvom koaličnej zmluvy. Prostredníctvom parlamentných kupeckých počtov a politického vydierania môžu zmeniť mnoho. Dokonca majú schopnosť znefunkčnenie piliere riadenia štátu. Ústava hovorí o troch: Zákonodarnom, Výkonnom a Súdnom. Hovorí aj o ich nezávislosti a proporcionalite, lebo iba tak je zaistený bezchybný chod štátu.
A sme u jadra problému. Kľúčové osobnosti všetkých troch pilierov vyberajú a menujú politické strany. Vyberajú tie, ktoré sú práve u kormidla a sekundujú im tie, ktoré by mali byť u vesla. Už to samotné potiera nezávislosť a nestrannosť, ale v súčasnosti je situácia o to horšia, že menšia časť poslaneckej snemovne nie je u vesla, ale je brzdou. Vždy, skôr či neskôr niekedy dokonca pred skončením funkčného obdobia si politické strany moc vymenia, alebo parlament opustia a nahradia ich iné strany. Nová garnitúra pri prvej príležitosti piliere podkope, lebo boli stavané teraz už nefunkčnými politikmi a ich vedenie bolo vyberané najmä politicky.
Iba slepec nevidí, že ani jedna moc, ani jeden pilier štátu nefunguje. Zákonodarci, si rokovaciu sálu zmenili na ring, výkonná moc sa zmieta ako plachetnica v búrke a súdna moc prehadzuje kompost. Všetci sú v očakávaní kedy a kto vyhrá ďalšie voľby.
Každému, nami platenému zamestnancovi to vyhovuje. Vyhovuje to médiám, aj politickým mimovládkam. Iba nám, občanom to kole oči, lebo každý deň obmedzenej funkčnosti trojdelenia moci predstavuje ďalšie zníženie životnej úrovne.
Ešte nie je čas hľadať riešenie? Čo robia odborníci na správu štátu, renomovaní ekonómovia, ústavní právnici, čo robí STVR, čo robia závislé aj nezávislé médiá?! O pár mesiacov môžu byť vypísané voľby a my, voliči budeme musieť voliť. Ak nezmeníte systém, opäť budeme pred dilemou zlé, alebo horšie, Pellegrini, alebo Korček. Nezávislosť môže byť zaručená iba voľbou z vlastných radov každého piliera bez zásahov politikov. Obmedzenie moci strán v parlamente napríklad v prospech samospráv, zákaz politických strán vo výkonnej a zákonnej moci môže priniesť stabilitu a prosperitu štátu, teda nám občanom.
Volebný systém je zlý až smrteľný. Odborníci – zmeňte ho. Zmeňte ho rýchlo.
.jpg)
.JPG)
