Začalo to Vietnamom

   Vojna vo Vietname bola názorným príkladom, že americká zahraničná politika nemá žiadne pravidlá, ani mantinely. Vietnamských partizánov na čele s Ho-Či-Minhom podporovali proti japonským okupantom až do konca II. svetovej vojny. Ale keď sa partizánske hnutie domáhalo samostatnosti Vietnamu, tak znovuvyzbrojili japonských vojnových zajatcov a použili ich proti vietnamskému vlasteneckému hnutiu.

Demokraciu „chránili“ diktátormi

   Washingtonská vojnoštváčska klika sa na okupovaných územiach vždy opiera o miestnych najskorumpovanejších karieristov, šíri korupciu a podporuje diktátorských politikov (napr. Pinochet). V južnom Vietname na údajnú obranu demokracie striedali diktátorov, ktorých najskôr dosadzovali a potom pomáhali vraždiť.

   Objavili bombardovanie ako nástroj ich medzinárodnej politiky bez ohľadu na civilné obete. Len v rokoch 1965-1973 zhodili na Vietnam 8 miliónov ton bômb, teda až trikrát viac než za II. svetovej vojny, celkový odhad je však až 14 miliónov ton bômb.

   Na 11 rokov americkej vojenskej agresie doplatili milióny Vietnamcov. Viac ako 700 000 vietnamských civilistov bolo v tejto kolonialistickej vojne zabitých, a ďalších 42 000 zahynulo v dôsledku nevybuchnutej munície po jej skončení. Je typicky americkým farizejstvom ukazovať prstom na iných (napríklad v Sýrii), ževraj použili ojedinele chemické látky, hoci oni sami ich, ako napríklad Agent Orange, vo Vietname používali masovo. To sa dodnes prejavuje narodením detí s deformáciami.

   Jedným z najznámejších vojnových zločinov bol masaker v dedinke Mỹ Lai, kde americkí vojaci zavraždili až 567 neozbrojených vietnamských civilistov, väčšinou žien a detí. Nebola to výnimka, ale pravidlo, ktoré bolo len výnimočne prezradené. Agenti CIA najímali lokálnych hrdlorezov, aby im dodávali odrezané uši a ruky vietnamských partizánov. Spomenuli si totiž na vlastný vynález skalpovania domorodých Indiánov…

Najskôr vraždia, potom utekajú

   Po tom všetkom bez ohľadu na domácich kolaborantov (rovnako ako teraz na Ukrajine) vykonštruujú vlastný „mier“, aby si zachránili vlastnú politickú kožu (viď vtedy masové mierové demonštrácie v USA, inde ich ignorujú). To aj na úkor ich vlastných spojencov (v prípade Ukrajiny všetkých „ochotných“ idiotov). A tak si ten „mier“ opäť vybombardujú (viď. kniha Josepha Hellera: Gold nad zlato).

   Po jedenástich rokoch, vraj v národnom záujme USA, terorizovania tejto viac ako 12 000 kilometrov vzdialenej krajiny, Američania hanebne utiekli. A Vietnamci, ktorí im uverili, na to kruto doplatili a museli z rodnej krajiny ujsť. Na úteku Američania dokonca aj kupčili s malými deťmi, sirotami, ktorým bombardovaním zabili rodičov, a potom ich masovo exportovali do USA v operácii Babylift. Až takmer 3 300 najmenších detí odviezli z Vietnamu, z čoho boli aj súdy s podozrením na ÚNOS! Ale nikomu nenapadlo vydať kvôli tomu na niektorého z amerických prezidentov zatykač (súd v Haagu, mimochodom, neuznávajú, rovnako ako Ukrajina!!!). Americká „hrádza proti komunizmu“ sa zrútila a komunisti tam vládnu dodnes, teda už polstoročie!

   Lenže americkí vojnoštváči sa nepoučili a tento scenár sa s notorickou pravidelnosťou opakuje v Iraku, Sýrii, Afganistane a teraz na Ukrajine…