Ľudia musia konečne pochopiť, že každé hmotné dianie je len najkrajnejším prejavom tomu predchádzajúceho jemnejšieho diania, pretože platí, že jemné dianie vždy predchádza tomu, čo sa udeje v našom hmotnom svete. A presne takto isto je to aj s našim osudom!
Ľudia však stále nechápu, že to, čo k ním prichádza, je vždy iba výsledok ich vlastných, do stvorenia vyžarovaných prianí. Tkáči osudu zachytávajú každý prejav nášho chcenia, vedú ho do diaľav stvorenia k rovnorodým centrálam, aby napokon odtiaľ, pod dohľadom všetko strážiacej Spravodlivosti Stvoriteľa, to ako reálne osudové dianie zasiahlo do prítomného prežívania človeka.
Platí však, že vracajúce sa osudové vlákna sa v ich jemnej vibrácii dajú ešte pred vlastným zhmotnením vždy zmeniť k lepšiemu. A to vážnym nasmerovaním chcenia človeka k čistote a k dobru.
K zmene v osudových vláknach môže dôjsť vtedy, keď ich žiarenie stojí ešte len nad hrubou hmotou. Ak sa ale toto dianie dostane až do hmotnej roviny, nie je už v silách človeka niečo zmeniť. Osudové dianie k nám už potom neodkladne prichádza a nesie v sebe výsledok pre nás určeného hmotného osudu. Tento hmotný prejav v pozemskom svete potom musíme prijať ako spravodlivý výsledok všetkých, do tej doby jemnejších osudových žiarení.
Potom je už na akúkoľvek zmenu neskoro, pretože osudové prežívanie príde až k človeku a vyvíja sa tak, ako bolo utvorené v tom jemnejšom, ale už bez možnosti ďalšieho ovplyvnenia.
Takýmto spôsobom pracujú tkáči osudu, či už Vaénovia, alebo Alfarovia. Vaénovia sú tí, ktorí zachytávajú všetky záchvevy ľudského chcenia a vedú ich do diaľav stvorenia, a Alfarovia sú tí, ktorí ich privádzajú späť k človeku ako osudové prežívanie.
Nikdy v tom neexistuje žiadne zastavenie. Pri práci tkáčov osudu neexistuje nič iné, než trvalé, trpezlivé a spravodlivé vedenie všetkých vlákien osudu pre každého tvora.
A aj keď mnohokrát ťažký osud našich blížnych vyvoláva bolesť a súcit ľudí naokolo, je to všetko nutný následok predchádzajúcej sejby ich chcenia. Deje sa tak preto, lebo sa v minulosti zachovali nesprávne, a tým boli pre nich utkané vlákna, ktoré od nich nemôžu odpadnúť inak, než spätným prežitím.
Pritom platí, že i to najmenšie, čomu ľudia neprikladajú žiaden význam, je zachytené rukami tkáčov osudu a premenené na žiarenie, ktoré sa po čase stáva súčasťou nášho osudu. Môže to byť napríklad slovo, čin, alebo hoci len ľahostajný postoj v myšlienkach k niečomu, čo sa deje v našom okolí.
Vždy sa nakoniec ukáže, aký bol náš skutočný vnútorný stav. Ukáže sa každý nedostatok citlivosti, kedy sme neboli schopní prejaviť zrelý, vnútorne vnímavý prístup k nejakému vonkajšiemu dianiu tam, kde sme sa práve nachádzali riadením osudu.
Vzostup nahor ku Svetlu, k prežívaniu radosti a harmónie spočíva v správnom nastavení nášho vnútorného chcenia. A tým správnym nastavením je snaha poznávať to, ako dosiahnuť harmónie prostredníctvom ušľachtilého a čistého prístupu k druhým ľuďom.
Kvôli tomuto sme na Zemi! Kvôli ničomu inému! Máme kráčať cestou, ktorá nás má viesť k zušľachteniu našej osobnosti a nášho vzťahu k blížnym natoľko, že sa už nebudeme potrebovať vracať na Zem, aby sme na nej odkladali svoje chyby a previnenia, spôsobené našim nedostatkom citového a citlivého vnímania života.
Staňme sa preto oveľa viac vnímavejší k tomu, čomu sa dnešný svet posmieva a považuje to za slabosť. Nie je to však žiadna slabosť! Ide o nesmierne cenné prejavy nášho citového vnútra, keď sa usilujeme prejavovať láskavosť a súcit s druhými.
Ľudia, ktorí toto odmietajú, sa ale potom nemôžu diviť, keď sa to teraz, v prorokmi predpovedanom Súde, okolo nich náhle rozpúta a dotkne sa ich to takým spôsobom, ktorý otrasie všetkou doterajšou povrchnosťou a otupenosťou.
Keby boli ľudia citlivejší a vnútorne vnímavejší vytušili by, ako sa nad celým našim svetom i nad každým jednotlivcom zhromažďujú tmavé mraky všetkej doterajšej karmy. Každá hodina, ba každá minúta, ktorá zostáva do jej hmotného prejavenia, je obrovský dar. Je to nesmierne vzácny čas, v ktorom môžeme uskutočniť našu premenu na človeka dobrého, čistého, láskavého a duchovného. Tým môžeme pozitívne ovplyvniť svoj osud v jeho ešte neprejavenej podobe. Môžeme tak zlomiť hrot vlastnej karmy, alebo ju úplne odvrátiť.
Beda však, ak tento čas správne nevyužijeme, a to jemné a doposiaľ neprejavené, čo sa vznáša nad nami, udrie bez zábran a v plnej sile sa prejaví fyzicky a materiálne. Potom už bude neskoro niečo zmeniť a potom nám zostanú už len oči pre plač. Vážnym a včasným obratom k lepšiemu však toho všetkého môžeme zostať ušetrení. Je to len na nás!



















