Obdobie 2. sv. vojny na Slovensku patrí k tým oblastiam dejín, o ktorých slovenská verejnosť má najviac skreslenú predstavu. Týka sa to aj udalostí v Kľackej doline. O nich prevláda mienka, že v tamojších dedinách Kľak a Ostrý Grúň Slováci z jednotky Edelweiss pod velením L. Nižňanského zavraždili takmer 150 civilistov, vrátane žien a detí.
K vraždám civilistov v nich naozaj došlo, len príslušníci tejto jednotky na tom nemali nijaký podiel. Je pravdou, že v tejto doline došlo k vraždám, na ktorých mali podiel mali aj Slováci. No o nich médiá, „historici“ a najmä politici o sa nezvyknú zmieňovať, lebo títo vrahovia stáli na „správnej strane dejín“. Preto verejnosť o nich takmer nevie.
Aj v tejto oblasti partizáni ako prví začali s vraždením. Už 20. 12. 1944 na žiadosť niektorých členov ilegálneho národného výboru v Kľaku, veliteľ partizánskeho zväzku Ján Žižka, Teodor Pola, dal z neho odvliecť a v jeho blízkosti zastreliť lesných robotníkov Juraja Hudečka a Martina Zúbeka. Nariadil aj vraždu obchodníka a bývalého starostu Štefana Fáreka. No ten bol len postrelený a prežil. Prečo mal byť zastrelený, to mu ani Pola nepovedal, hoci sa ho na to pýtal. Zrejme preto, lebo obete boli členmi HG resp. HSĽS. Fárek bol zástupcom miestneho veliteľa HG a tajomníkom miestnej organizácie HSĽS. Partizánmi sa neuspokojili len s vraždami, obete olúpili i o osobné veci a Fáreka olúpili aj o tovar v obchode.
Fárek dovtedy urobil mnoho dobrého pre Kľačanov. Ak starosta s podporou prezidenta Tisa dosiahol zmenu užívacieho práva na pozemky mnohých obyvateľov dediny na vlastnícke právo. Keď hrozilo, že zanikne miestny obchod, čo by poškodilo tamojších obyvateľov, na žiadosť predstaviteľa štátu ho prevzal a udržal. Vďaka svojim funkciám vyslobodil z nemeckého zajatia asi 16 Kľačanov tým, že potvrdil, že boli v HG. Iného obyvateľa Kľaku, ktorého maďarské orgány chceli odstreliť, pomohol zachránil tým, že potvrdil, že je tamojším obyvateľom. V dedine mal však osobných nepriateľov, ktorých nenávisť k nemu bola taká obrovská, že prostredníctvom partizánov sa ho pokúsili zavraždiť.
Veľa si vytrpel aj po vojne, keď niektorí rodáci ho podozrievali, že sa zúčastnil vypaľovanie Kľaku 21. 1. 1945 spolu s nemeckými vojakmi a preto ho zbili do bezvedomia. Jeho starí nepriatelia v mene národného výboru a miestnej organizácie KSS ho dostali ho do vyšetrovacej väzby, kde ho milicionári veľmi bili a trpel hladom. Hladovali aj jeho maloleté deti, lebo ich živiteľ sa nemohol o nich starať. Situácia bola pre nich tým horšia, že Fárek bol vdovec. Na vypálení Kľaku však nemal nijaký podiel, ani ho nemohol mať, lebo v tom čase na ťažké zranenia spôsobené partizánmi sa liečil v kremnickej nemocnici. To dokázal na súde, a preto súd ho oslobodil spod tohto obvinenia. Jeho neprajníci si pritom nepoložili logickú otázku: prečo počas nemeckí vojaci vypálili dom aj Fárekovi? Lebo tí v Kľaku nevypálili všetky domy.
Z postrelenia mal trvalé zdravotné následky. Veliteľ miestnych partizánov mu ponúkol vybavenie invalidného dôchodku, ak bude tvrdiť, že sa ho pokúsili zastreliť nemeckí vojaci. To Fárek odmietol a dôchodok nedostal. Pretože do Kľaku chodilo veľa návštevníkov, dostal prísny zákaz hovoriť na verejnosti, že partizáni sa ho pokúsili zavraždiť, aby sa nespochybnila oficiálna propaganda, podľa ktorej vraždili len nemeckí vojaci. Vdovy po Hudečkovi a Zúbekovi, ktoré súhlasili s požiadavkou označiť nemeckých vojakov za vinníkov, vdovský dôchodok dostali. Hudečkova dcéra mala trvalé následky z toho, že ju traja Kľačania- partizáni posadili na horúcu pec, keď išla hľadať svojho zavraždeného otca.. No keď vyhlásila, že ju mučili príslušníci SS, boli jej priznané výhody podľa zák. č. 255/1946. Trvalé zdravotné problémy- so srdcom, mala aj Fárekova dcéra, ktorá vtedy, keď partizáni odvliekali otca, chcela to oznámiť farárovi. Jeden partizán jej oprel samopal o prsia a chcel ju odstreliť. Tak sa zľakla, že ostala ako mŕtva.
Ďalšou obeťou partizánov bol nejaký mladík, ktorý bol na návšteve v Kľaku. Partizáni ho vyvliekli z kostola na Vianoce, mučili a zastrelili.
Iného muža partizáni odvliekli z rodiny, kde bol na návšteve a tiež ho zastrelili.
Prvého januára pri Hrabičove partizáni zastrelili Jána Smeláka z osady Kristiánovci, lebo bol členom HG.
Začiatkom roku pri Ostrom Grúni partizáni z brigády kpt. Jána Nálepku zastrelili niekoľko zajatých nemeckých vojakov, ktorí vraj utekali z frontu.
Asi vo februári pri Ostrom Grúni partizáni zastrelili svojho druha Jána Kamodiho ml., ktorý pochádzal z tejto dediny a potom aj jeho otca, keď ho išiel hľadať.
Okrem Kamodiho partizáni zastrelili ešte troch svojich druhov. Jeden z nich sa volal Michal Daš, ďalší dvaja pochádzali zo Sovietskeho zväzu.
Za uvedené zločiny nikto nebol potrestaný. Skôr naopak. Komunisti sa držali zásady, že nie je zločin ako zločin, vražda ako vražda. Ak vrahovia stáli na „správnej strane dejín“, tak sa nielen netrestali, ale aj odmeňovali. Napr. Pola, ktorý sa dopustil vrážd aj na iných miestach, po vojne v československej armáde urobil kariéru až do hodnosti plukovníka. Možno by sa stal aj generálom, ale zomrel už vo veku 52 rokov. Bol poctený československými a sovietskymi vyznamenaniami, napr. Za chrabrosť, Radom SNP I. triedy, Radom červenej hviezdy, Čs. vojnovým krížom 1939 atď.
Ani ukončenie komunistickej vlády neukončilo zásadu netrestania a odmeňovania vrahov, ak boli na strane povstania a odboja. Napr. masovému vrahovi Ernestovi Bielikovi, ktorý ako veliteľ partizánskej brigáde Jánošík dal zastreliť napr. asi 25 jej príslušníkov, bývalých zajatcov z maďarskej armády, pretože jeden z nich zbehol, v r. 1995 bolo udelené vyznamenanie Ľudovíta Štúra a hodnosť generála. Ani „strážcovia demokracie“ v médiách s tzv. historikmi sa proti tomu neozvali. Tí sa ozvali len proti udeleniu toho istého vyznamenania ľuďom, ktorí nikoho nezabili, ani nikomu neublížili: komunistickým režimom popraveným Albertovi Púčikovi, Eduardovi Tesárovi a Antonovi Tunegovi. Ich „zločinom“ bol priaznivý postoj k 1. SR a nepriaznivý postoj k obnoveniu Československa. Takto vraj mali nedemokratické názory, hoci s 1. SR sympatizovala väčšina Slovákov.
.JPG)
