V našom susedstve sa už takmer 4 roky odohráva krvavá bratovražedná vojna. Dva národy tak podobné približne ako Česi a Slováci. Už sme si za ten čas nejako zvykli, berieme to ako normálnu súčasť života – tam na východe sú za tie roky státisíce mŕtvych vojakov.
A prečo? Približne polovica našej spoločnosti je naklonená na stranu Ukrajiny – resp. USA, EÚ a druhá polovica na stranu Ruska. Každá polovica oslavuje vojenské úspechy svojej strany konfliktu, každá verí vo víťazstvo svojich.
Už pomaly ako keby nejaký futbalový zápas – jasný to znak chorého stavu súčasnej civilizácie Západu. Aj po prípadnom víťazstve jednej zo strán sa podľa mňa nič nezmení, žiadne zmierenie nehrozí, konflikt bude potlačený len navonok. Nenávisť v srdciach sa nepodarí vykoreniť. A opäť potom v príhodný čas vstane z popola, tak, ako sa to stalo aj teraz po trištvrtestoročí od skončenia 2.sv. vojny.
Túžba po mieri musí v človeku vyhnať nenávisť zo srdca. Nie je iná perspektíva pre obrat a nastolenie cesty k normálnemu životu. Približne od roku 2000 žijeme v neslobode, ktorá je porovnateľná s obdobím spred roka 1989, ba možno aj horšia.
Nesloboda, nespravodlivosť a nihilizmus tu zavládli.
A že akáže nesloboda? No napríklad človeku je upierané právo na normálny život. A odmalička je potláčaný zdravý vývoj fyzickej a duševnej stránky.
Výsledky vidíme. Vidíme elitu spoločnosti – politikov. Je to jasný dôkaz pravdivosti predchádzajúceho odstavca.
.JPG "Marek")
.JPG)
.jpg)
