O tom, ako vedú po smrti ľudské duše zúfalý zápas o život

Pozor! Kde nie je v súčasnosti snaha o pokoj a mier v duši, kde nie je snaha o mieruplnosť a mierumilovnosť, tam nemôžu byť tkáčmi osudu tkané dostatočne silné vlákna pre budúce bytie človeka. Lebo závora Svetlého žiarenia veľkého, prebiehajúceho Súdu nedovolí ďalšie bytie nijakému životu, ktorý zostane vzdialený mieruplnej harmónii stvorenia.

Keby len ľudia na Zemi mohli vidieť zápas ľudských duší, ktoré nič netušiace vstúpili na druhý svet a tam sa stretli s neúprosnou požiadavkou, stojacou ako múr a nedovoľujúcou im postupovať do Svetlých výšin. Zápasiace duše sa snažia zúfalo v poslednej chvíli presvetliť svoj šedivý a ťaživý duševný šat čistejšími nitkami mieruplnosti. Vo vrúcnom zápase o svoje bytie sa snažia v sebe prebudiť mieruplnosť, ktorá je ale zároveň trvale otriasaná nevľúdnymi podmienkami živorenia v šedivosti bytia danej nízkej úrovne.

Je to zápas o bytie a nebytie! Na Zemi sa o ňom nič nevie a nastáva u veľkej časti duší ihneď po odchode z pozemského tela. Duše túžia nahor, ale nemôžu, pretože odvykli od všetkého, čo sa zachvieva vo Svetle. A práve mieruplnosť je možnosťou záchrany, ktorá umožňuje privyknúť Svetlu. Prebudenie mieruplnosti je poslednou záchranou, ktorá je podávaná ako lano v temnote sa topiacim dušiam.

Keby na Zemi existovali naozaj jasnovidní ľudia, schopní vidieť aj trochu ďalej, museli by s najvyššou naliehavosťou hovoriť o tejto závore, nachádzajúcej sa na ceste k Svetlu. Museli by upozorňovať na zápas duší, ktorý je súčasťou veľkých premien jemnejších úrovní. Ich pravá schopnosť vidieť by viedla k výzvam na prebudenie živého samostatného cítenia a predovšetkým k výzvam ku vnútornému i vonkajšiemu mieru, ktorý jediný otvára cestu do ďalšieho bytia.

Svetlo vyzýva k prebudeniu citového života človeka!

Svetlo vyzýva k prebudeniu k mieruplnosti v ľudskom vnútri a k jej viditeľnému prejavovaniu voči všetkému okolo seba!

Temno však vytvorilo názor, že mieruplnosť znamená slabosť, bezvládnosť a odovzdané jednanie. Je to však rozumová pasca, pretože naopak platí, že mieruplnosť v jednaní vyžaduje v súčasnosti naozajstnú silu ducha.

Mieruplnosť, aby z nej mohli byť tkané osudové vlákna k záchrane ducha i pozemského tela, potrebuje najvyššiu živosť a vnútornú silu, pretože potrebuje prekonať všetky slabosti v človeku, aby dokázal prejaviť mieruplnosť v každodennom jednaní v živote.

Je to teda úplne naopak, pretože na hrubosť, necitlivosť, úskočnosť a útočnosť voči blížnym treba oveľa menej sily, lebo je to na Zemi niečo bežné. Ľudia, ktorí postupujú mechanicky v myslení a jednaní voči blížnym k tomu nepotrebujú silu duchovného druhu, ale stačí im iba sila ich vôle.

Avšak prejavovať mieruplnosť v dnešnej zlomovej dobe znamená ísť samostatnou cestou, ktorá nie je prešliapaná a preto vyžaduje silu ducha. Lebo mieruplnosť nie je medzi ľuďmi vítaná a často je dôvodom k posmechu a protivenstvám.

Ak ale mieruplnosť plynie z ducha trvalo a prejavuje sa vo všetkom jednaní, vyvoláva magnetickú príťažlivosť u všetkých ľudí, ktorí sú ešte sami v sebe naklonení k dobrému. Je to zákonitý dej, ale je k nemu potrebné vynaloženie všetkých síl človeka, aby poskytol tkáčom osudu potrebné, čisté a jasné plynutie mieruplnosti zo svojho vnútra.

Tým sa potom vytvára okolo takého človeka svetlo a v ňom sa oslabia a rozpustia všetky vracajúce sa zlé osudové vlákna. Dôjde tak k rozuzleniu na základe slabého symbolického diania, alebo všetko úplne zanikne v novom, trvalom žiarení mieruplnosti, pretože sila týchto nových osudových vlákien úplne prežiari všetko to, čo sa má ešte vrátiť. Tým sa človek oslobodí a prebiehajúce dianie veľkého Súdu nad ľudstvom mu prinesie len požehnanie a posilu pre všetko, čo má ešte uskutočniť na Zemi.

A tak, ako bolo hovorené o súčasnom zápase ľudských duší o svoje bytie a nebytie v jemnejších úrovniach nad Zemou, rovnako je možné hovoriť o radostnej vďake, prúdiacej z vnútra tých, ktorí zvíťazili a v ich duši zavládol mieruplný stav. A tento stav ich nesie takmer samočinne nahor, do stále vyšších a svetlejších úrovní, naplnených krásou a šťastím.

Svet tu u nás na Zemi i tam v jemnejších úrovniach sa chveje v súčasnom dianí prelomu vekov. Všetkými svetlými dušami to prestupuje ako prísľub nového prílevu Pánovej Lásky, ktorá dáva tkáčom osudu tkať už len to, čo je spojené so Svetlom. Len čistota, svetlo a mier v ľudskom vnútri v sebe nesú prísľub ďalšieho trvania.

Každý, kto to pochopí, nech urobí všetko pre zmenu seba samého, aby sa vlákna jeho chcenia zachvievali už len vo Svetle.