Súd je tu! Prebieha ale inak, než si ľudia predstavujú!

Sférami znie volanie: „Staré sa rúca, aby uvoľnilo cestu novému! Bod obratu bol už prekročený a teraz sa to začne stále viac prejavovať. Duchovne sa prebuďte, aby ste nepremeškali začiatok novej doby na Zemi!“

Všetko jestvujúce je už poznačené prichádzajúcou zmenou, ktorá je síce ešte neviditeľná, ale napriek tomu je ju možné vnímať. Znie celou prírodou, prichádza s lúčmi Slnka a prináša ju vietor spolu s veľkými oblakmi. Našou realitu prestupuje prísľub nového sveta, ktorý sa zrodí v dianí neobyčajného druhu. To všetko je spôsobené Svetlom Pána, ktoré sa rozprestiera nad Zemou ako zlatá žiara. Spolu s ním prichádza k ľuďom zrýchlené rozpletanie všetkých ich minulých osudových vlákien.

Ľudia, ktorí majú nejaké povedomie o tomto dávno ohlasovanom prelome vekov, o novej dobe, prichádzajúcej po naplnení veľkého Súdu, tak žiaľ aj oni zostávajú väčšinou vlažní, alebo uviazli v akomsi podivnom vyčkávaní. A to preto, lebo to neprichádza tak, ako si predstavovali. Akonáhle to podľa nich viditeľne nezasahuje práve tých ľudí, ktorých oni vnímajú ako zlých, potom ešte stále nemôže byť reč o nijakom Súde.

Dokonalá Spravodlivosť Pána však zasahuje do ľudských osudov spôsobom, ktorý presahuje našu schopnosť obsiahnuť všetky deje, prichádzajúce do úvahy pri rozuzľovaní osudových vlákien. Lebo Spravodlivosť Pána pozná človeka a všetky jeho cesty od úplného začiatku jeho bytia. Pozná ho lepšie, než pozná on sám seba, pretože on sám si nepamätá, čo sa dialo v jeho minulých životoch.

Avšak aj napriek tomu má každý z nás obrovský dar rozhodovať o svojom ďalšom bytí prostredníctvom svojho duchovného citu v okamihu prítomnosti. Správne rozhodovanie prostredníctvom citu sa musí opierať o naše celkové nastavenie k dobrému. Pokiaľ sa usilujeme pôsobiť skrze svoj cit v mene dobra a harmónie, všade tam, kde sa nachádzame, je pre nás nachystané úplne všetko, čo potrebujeme. Stačí iba takýmto spôsobom neustále prežívať prítomnosť a všetko ostatné nám bude zo Svetla samočinne pridané.

Skrze svoje čisté cítenie v okamihu prítomnosti sa môžeme vyvíjať a posúvať ďalej vo svojej zrelosti. Takéto snaženie nám daruje prežívania, ktoré sú pre nás tie najcennejšie. Prostredníctvom nich prežijeme, ako sme Svetlom vedení a podporovaní. Pochopíme, že vôbec nepotrebujeme súdiť druhých ľudí okolo seba.

Naplnení radostnou pokorou si uvedomíme, ako nás Stvoriteľ múdro vedie cestami života lepšie, než keby sme sa my sami snažili určovať tieto cesty svojim rozumom, ktorý sa vo svojej rozumovej pýche vnuknutej temnom domnieva, že vie všetko lepšie.

V uvedomovaní si týchto skutočností sa je potom možné radovať a tešiť z maličkostí, pretože človek vie, že nepotrebuje viac, než to, čoho sa mu každodenne dostáva. A hoci si uvedomuje, ako v skutočnosti málo vie o všetkom živote vo stvorení, kráča každý deň v odvahe a v čistote dopredu. Vie, že súčasný život nedokáže obsiahnuť vo všetkých jeho súvislostiach, a to ho robí stále viac a viac pokorným a načúvajúcim svojmu vnútru.

Čo je teda ono malé ľudské vnímanie počas krátkeho pozemského života v porovnaní so všeobsiahle pôsobiacou najvyššou Spravodlivosťou Pána? Vôľa Najvyššieho nikdy nezasahuje a netrestá podľa úvah a prianí ľudí. Toto ale ľudia nevidia a nechcú vidieť. Preto sa im z ľudského pohľadu javí mnohé ako postrádajúce účinky Spravodlivosti Pána.

Pod tlakom Svetla prebieha v súčasnosti zrýchlený návrat osudových vlákien jednotlivých ľudí i celých národov. Nachádzame sa na začiatku týchto zrýchlených účinkov. Zároveň funguje i slobodná vôľa človeka, ktorá vytvára úplne nové osudové vlákna, avšak ich spätný návrat sa čoraz viacej skracuje.

Toto všetko spoločne vytvára svet, ktorého dianie je neprehľadné a ľudia ho často zjednodušene vnímajú ako niečo, čomu chýba Vyššia Spravodlivosť. Keby ale mal niekto možnosť vidieť beh osudových vlákien, nemohol by ani na okamih pochybovať o dokonalosti Spravodlivosti Pána.

Ľudia však iba horekujú, vidiac len to zlé okolo seba a očakávajú, že Pán má zasiahnuť a jediným úderom všetko napraviť tak, aby to vyhovovalo ich predstavám.

Je len jediná cesta, ako k tomuto celému zaujať správny postoj. Hovoril o nej Pán Ježiš a spočíva v tom, aby sme sa konečne naučili milovať svojich blížnych ako seba samých. Iba v tomto spočíva postupné odloženie všetkých osudových vlákien a oslobodenie z pút temna pre jednotlivcov i pre celé ľudstvo.

Na Zemi prebiehali počas dlhej histórie mnohé malé i veľké vojny a z nich sa utkali vlákna bolesti medzi medzi národmi i jednotlivcami. V súčasnosti sa všetko zrýchľuje, a preto musí dôjsť všetko postupne k vybitiu a k odžitiu.
Nie je však v skutočnosti žiadnych nepriateľov medzi ľuďmi. Je len jediný nepriateľ! Je to temno, ktorého nástrojom pre všetko ľudské besnenie je rozumovosť bez citu. A tiež rozšírenie nízkych prianí, žiadostí a pudov. Ak sa ľudia dokážu od toho oslobodiť, celý svet sa stane oveľa viac priateľský.

Kto túži pomôcť sebe i ľudstvu, nemá preto vidieť zlo v ľuďoch, ale len v tom, čo nás všetkých oberá o Svetlo a slobodu. Zlo má vidieť v nedostatočnom osvietení ducha a v nedostatočnom rozvinutí citovosti, čoho dôsledkom je chladná rozumovosť a duchovná vlažnosť celých zástupov.

Dnešná doba je veľkou výzvou k vzchopeniu sa k pravej slobode skrze vlastné duchovno citové prebudenie, a skrze zušľachtenie a zjasnenie svojej osobnosti.