Táto stránka
https://m.vz.ru/world/2025/9/25/1362287.html
uviedla, že iránska spravodajská služba sa zmocnila „miliónov strán rozmanitých a cenných informácií“ zo svätyne izraelského jadrového programu – tajného výskumného centra v Dimone v Negevskej púšti. Iránska spravodajská služba získala napr. informácie o izraelských jadrových a vojenských centrách, o predchádzajúcich a súčasných zbrojných projektoch izraelského režimu, o projektoch modernizácie a prepracovania starých jadrových zbraní, o spoločných projektoch so Spojenými štátmi a niektorými európskymi krajinami, ako aj mená vedcov a vojenského personálu zapojeného do vývoja jadrových zbraní.
Podľa ministra spravodajských služieb Islamskej republiky Esmaila Khatiba sa jednotke iránskych špeciálnych síl IRGC podarilo hlboko infiltrovať tajné zariadenie v Dimone trpezlivou prácou viacerých agentov Iránu. Niektorí z nich boli zaverbovaní priamo v Izraeli. Podľa Khatiba, mnohí Izraelčania dobrovoľne spolupracovali s iránskymi tajnými službami buď za peniaze, alebo z nenávisti k izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi. Šéf iránskej spravodajskej služby tvrdí, že získal mená, osobné údaje a adresy 189 izraelských jadrových a vojenských špecialistov, ako aj súradnice tajných zariadení s dvojakým použitím. Okrem toho tvrdí, že všetci členovia tímu, ktorí sa zúčastnili operácie v Izraeli, sa „bezpečne vrátili“ a dokumenty doručené do Teheránu majú „strategickú, praktickú, výskumnú a vedeckú“ hodnotu.
Videá šírené oficiálnymi iránskymi kanálmi ukazujú dokumenty s rôznym stupňom utajenia, väčšinou v angličtine, skeny izraelských pasov, občianskych preukazov a pracovných preukazov vedcov a zamestnancov centra Dimona, technické dokumenty a diagramy, ako aj fotografie rôznych miestností vo vnútri centra Dimona vrátane reaktorovej haly. Jedna z týchto fotografií jasne ukazuje regály notoricky známych centrifúg používaných na obohacovanie uránu.
Izraelská kontrarozviedka Šabak tvrdí, že za posledný rok zatkol 20, niekedy až 30 iránskych agentov spomedzi izraelských občanov. Napríklad v decembri minulého roka bolo zatknutie otca a syna – Drúzov z dediny na Golanských výšinách – ktorí monitorovali pohyby izraelských vojsk, vyhlásené za „pomerne významnú udalosť“. Zároveň vysoký predstaviteľ Šabaku Šalom Ben Hanan označil počet židovských spoluobčanov, ktorí súhlasili s prácou pre Irán, za „ohromujúci“. A najmenej dvaja z obvinených zo špionáže pre Irán pochádzali z ultraortodoxnej komunity. O tomto úspechu iránskej tajnej služby mlčia ako ryby. Tak či onak, tieto informácie poukazujú na debakel izraelskej kontrarozviedky a na skutočnosť, že hnutie odporu Netanjahuovho krvavého režimu v Izraeli existuje a významne bojuje na fronte odhaľovania izraelských špinavostí. Je zrejmé, že významnú úlohu zohrala aj samotná domáca politická situácia v Izraeli. Rozkol v izraelskej spoločnosti sa len prehlbuje a je oveľa ľahšie nájsť tých, ktorí sú nespokojní s Netanjahuom a celkovou politikou Tel Avivu zameranou na eskaláciu vojny v Gaze.
Zverejnenie materiálov z naozaj rozsiahlej a serióznej spravodajskej operácie na izraelskom území, zorganizovanie infiltrácie prísne tajného jadrového zariadenia a zhromažďovanie informácií o jeho zamestnancoch a prevádzke počas dlhého obdobia je veľkým úspechom aj pre významnú globálnu spravodajskú službu a ešte viac pre Irán. (Tento iránsky úspech sa dá porovnať s prienikom do americkej zóny 52 pred cca 15 rokmi. Boli získané informácie o utajovaných odpaloch jadrových bômb s malým dosahom, testovanie tzv. špinavých jadrových bômb, boli získané informácie o vývoji nových chemických zbraní atď. V tejto oblasti za desaťročia jej fungovania zomrelo množstvo pracovníkov na rakovinu).
Irán navyše predtým obvinil Izrael a západné krajiny z toho, že v okolí Rafaela Grossiho a v inšpekčných tímoch MAAE je veľa spravodajských agentov. Teraz sa ukazuje, že Irán získal prístup k Grossiho osobným zariadeniam (ním používané počítače), ktoré potvrdzujú tvrdenia Iránu.
Izrael nepodpísal Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, nespolupracuje s MAAE a nepovoľuje vstup zahraničným pozorovateľom do zariadenia v Dimone, napriek tomu, že od Iránu požaduje maximálnu transparentnosť. Len raz, v roku 2013, pod tlakom verejnosti po havárii vo Fukušime, Izrael povolil vstup medzinárodným pozorovateľom do svojho jadrového zariadenia, nie však v Dimone, ale do starého reaktora Nahal Sorek, ktorý Američania postavili v roku 1955. A vtedy sa diskusia netýkala hľadania centrifúg na výrobu plutónia, ale skôr overovania celkovej environmentálnej bezpečnosti.
Výroba plutónia na zbrane v Dimone je verejným tajomstvom, ale až dosiaľ sa nepodarilo získať také množstvo usvedčujúcich materiálov o výrobe plutónia na jadrové zbrane.
Dokumenty si môžete pozrieť tu:
Dá sa však ľahko predpovedať, že Tel Aviv jednoducho zostane ticho, alebo v reakcii na otázky týkajúce sa centrifúg v Dimone bude opäť svetu prednášať o antisemitizme a holokauste. Irán sa teda zatiaľ bude musieť sústrediť na propagandistický efekt, ktorý dúfa, že dosiahne svojou prvou takouto úspešnou spravodajskou operáciou na izraelskej pôde. Izrael sa k tomu všetkému zatiaľ nevyjadril, hoci mal čas sa pripraviť. Svedčí to o tom, že Irán skutočne odhalil v Dimone izraelskú informačnú jadrovú bombu. Izrael nebude „víriť“ prach okolo toho, aby zbytočne nepritiahol ešte viac svetovú verejnú pozornosť, ale bude sa snažiť veľmi rýchlo problém upratať pod koberec. Dnes už svet Izraelu neverí. Zvlášť, ak je verejným tajomstvom, že Izrael vlastní jadrové zbrane v počte okolo 150 -200 kusov. Vlastní ich nelegálne. Za tichého súhlasu iných jadrových krajín ako sú napr. USA alebo Francúzsko, ktoré má leví podiel na vybudovaní izraelského jadrového potenciálu. Izrael spolu s USA neútočia na Irán z dôvodu podozrenia výroby jadrových zbraní. Izrael sa správa v oblasti Blízkeho východu ako diktátor, ktorý chce rozkazovať svojim susedom čo môžu robiť a či im už nie je dovolené. Opäť s požehnaním USA.
Z mesta SNP Ivan Štubňa
.jpg "shadow")
.JPG)
