Kto chce aj naďalej žiť v našom stvorení, musí si osvojiť trvalý život, naplnený vnútorným pokojom a mierom. Jedine toto môže človeku zabezpečiť jeho ďalšie, budúce bytie.
Prečo? Pretože nitky všetkého ostatného ľudského chcenia budú tkáčmi osudu vo veľkom triedení, ktoré v súčasnosti prebieha, označené ako postrádajce čisté a mieruplné naladenie, vyžadované v Súde Božím Svetlom. Všetkému tomuto bude upretý vstup do novej, budúcej doby na Zemi.
Táto podmienka pôsobí vo všetkých úrovniach nášho stvorenia a ako neprekonateľná závora bráni dušiam ľudí po ich fyzickej smrti vstúpiť do jemnejších a svetlejších sfér, prežiarených Svetlom.
Vnútorný pokoj a mier! Mieruplnosť! Ako to dosiahnuť? Na akom základe to vybudovať?
Určite nie na základe toho, čo sa deje v našej spoločnosti i vo svete, plnom nezmieriteľného rozdelenia medzi ľuďmi, plnom vzájomnej nenávisti, konfliktov, vojnového vraždenia a odhodlania fyzicky zlikvidovať ľudí iného názorového spektra. Takéto niečo nám určite neprinesie vnútorný pokoj a mier.
A čo nám ho prinesie v čase, kedy sa dostáva na povrch tá najväčšia ľudská úbohosť a zvrátenosť?
Prinesie nám ho zameranie nie na to ľudské, ale na to Božie! Na Svetlo Pána, ktoré prichádza k Súdu a svojim tlakom dostáva ľudstvo do varu.
Svetlo Pána prichádza a prináša svoje víťazstvo na Zemi! Nech už sa bude diať čokoľvek, všetko v skutočnosti smeruje k dobrému. A práve z tohto vedomia, z vedomia blížiaceho sa veľkého víťazstva Svetla má vyrastať náš vnútorný pokoj a mier. Z tohto má prameniť naša mieruplnosť. Naše odhodlanie žiť s inými ľuďmi v pokoji a mieri.
Svetlo Pána prichádza, aby zvíťazilo a prinieslo ľuďom život na Zemi, naplnený pokojom a mierom. Podmienkou a vstupenkou do novej doby je preto mieruplnosť. Mieruplnosť, žitá už teraz, kedy v tlaku Svetla kulminuje všetko zlé, aby ukázalo svoju pravú tvár a aby sa nakoniec zrútilo.
Prichádzajúce Svetlo Pána svojou všetko premáhajúcou silou definitívne určuje hranicu, kam až smie vystúpiť doterajšia nečistota a nedostatočnosť vývoja ľudského duchovného druhu. Pre jedných sa to stáva ohlasovaným vyslobodením a pre druhých v tom spočíva vážne varovanie.
Vážne je to v tom, že ďalšia budúcnosť ľudí je podmienená čistou mieruplnosťou ako neoddeliteľnou súčasťou vyžarovania ich vnútra, čo je svedectvom skutočného duchovného pokroku človeka na jeho ceste do duchovného domova.
Mieruplnosť nesie ľudské duše nahor k Svetlu!
Mieruplnosť je prejav zrelosti ducha, kráčajúceho k raju.
Mieruplnosť je v spojení s živým poznaním Pravdy podmienkou pre otvorenie brány do večného života.
Takejto mieruplnosti je však žiaľ väčšina ľudí úplne vzdialená, pretože sa v nich stále nachádza vôľa po odplate, pomste a nenávisti. Nastáva však čas, kedy sa aj v našom pozemskom svete spúšťa deliaca stena, ktorá nedovolí, aby za jej hranicu preniklo niečo z doterajšieho spôsobu života ľudí. Niečo, čo obsahuje nečistotu, vzkypenie, alebo prianie pomsty a odplaty blížnym.
Prečo len ľudia nechcú vidieť, že práve týmto druhom nesprávneho vnútorného nastavenia veľkej časti populácie je náš svet po tisícročia strhávaný do kolobehu trvalého odpykávania, z ktorého sa je možné vyslobodiť jedine odpustením a mieruplnosťou.
Žiaľ, po tisícročia tu vládne nutnosť odpykávania, namiesto Svetlom požehnaného pokroku nahor pre jednotlivcov i celý život na Zemi. Rýchlo sa však približuje doba, kedy začne byť viditeľná oná zasľúbená sila Svetla, ktorá prinesie na Zemi úplne iné dianie, než je tomu dnes.
Dnes ešte panuje všeobecná domnienka, že neexistuje vôbec nič, čo by mohlo efektívne zasiahnuť do ľudskej slobodnej vôle, a z toho sa odvíjajúceho svojvoľného chcenia a myslenia ľudí. Ľudia vo svojom odtrhnutí od skutočnej duchovnej reality nášho stvorenia žijú stále v predstavách, že je iba ich vec, čo si myslia o svete a o druhých, čo si prajú a presadzujú, a čo robia. Že je to limitované iba pozemskými zákonmi jednotlivých krajín.
Ľudia sa domnievajú, že v rámci týchto zákonov môžu presadzovať svoje chcenie bez ohľadu na to, či tým spôsobujú bolesť, alebo škodu svojim blížnym. Súčasní ľudia nepripúšťajú, existenciu nejakej vyššej Spravodlivosti, spojenej s vracajúcimi sa spätnými účinkami.
Kvôli do seba zahľadenej domýšľavosti rozumu sa ľudia stali úplne zaslepení voči poznávaniu čohokoľvek vyššieho. Preto sú schopní vnímať len to, čo pochádza z im rovnorodých podmienok, ale vôbec nevnímajú to, ako funguje Stvoriteľom usporiadaný chod všetkých vecí.
Nešťastní ľudia, ktorí zostávajú slepí v čase pre nich životne najdôležitejšom, lebo si nechcú pripustiť, že v dnešnej dobe Svetlo Pána zasahuje do osudových vlákien tvorených chcením ľudí a s rozhodujúcou ostrosťou oddeľuje všetko, čo je vzdialené čistému a harmonickému druhu, ktorý jediný zostane zachovaný pre budúcu dobu.
Ale aj napriek tomu, že o tom dnešní ľudia nevedia vôbec nič, nemôže to nijako zmeniť chod blížiaceho sa diania. Skutočná realita je taká, že po určitý čas SA UŽ VŠETKO TOTO DEJE a vo vláknach spriadaných bytostnými tkáčmi osudu sa naplňuje Súd, ktorý zasahuje všetko to, čo je Svetlu vzdialené svojim cudzorodým zachvievaním. Posilnené a ochránené je len to, čo je múdrosťou Pána označené ako jediné správne pre ľudský duchovný druh. A to je čisté, mieruplné a dobrotivé naladenie nášho vnútra.
.jpg "milan.s.")
.jpg)
