Štefan Kónya Duchovný narcizmus: navonok sa javia zbožní, ale ich vnútro je celkom iné

Duchovný narcizmus: navonok sa javia zbožní, ale ich vnútro je celkom iné

Štefan Kónya

„Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť.“  (Jak 4,6)

Narcisti a pokrytci vo svojom živote nemajú žiadny skutočný vzťah s Bohom, iba s takou verziou Boha, ktorá slúži ich narcizmu. Používajú biblicky jazyk na zahanbovanie a manipuláciu. Povyťahujú verše z Písma, ktoré sa im hodia. Pokrytec je neúprimný, falošný človek, ktorý sa pretvaruje a robí sa naoko lepším, než v skutočnosti je. Pokrytec nie je schopný opravdivej lásky a nie je schopný hovoriť pravdu. Ježiš povedal: „Vaša reč nech je áno – áno, nie – nie. Čo je navyše, pochádza od Zlého“ (Mt 5, 37).

„Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, … Tak sa aj vy navonok zdáte ľuďom spravodliví, no vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti.“ 

(Mt 23,27-28).

Narcistický človek skryto zneužíva Boha, vieru či Cirkev pre uspokojenie svojich citových potrieb, najmä túžby po moci, aby mohol vládnuť nad druhými. Je rad ak ma tie najvyššie cirkevne funkcie a robí sa veľmi dôležitým. Ich nábožnosť je len povrchná, vonkajšia a falošná, lebo chcú, aby ich druhí obdivovali a chválili, aký sú dobrí a zbožní kresťania. Narcistickí ľudia so sklonom manipulovať druhých sú veľmi arogantní, drzí, nepríjemní až neznesiteľní a často provokační. Dokážu úplne psychicky zničiť človeka a znepríjemniť život.

S narcistickými ľuďmi sa nedá budovať normálne zdravé pozitívne vzťahy lebo vždy to skonči zle s negatívnymi následkami na psychickom zdraví. Mnohí sa čudujú, že deti a mládež nemajú záujem chodiť do kostola. No nemajú a nechcú lebo našli pohoršenie a zlý príklad od tých zbožných. Mali by sa im ospravedlniť.

Charakteristické znaky duchovného narcizmu, pokrytectva a manipulácie:

•  často citujú Bibliu ako im vyhovuje, aby zahanbili druhého,

•  pekne a pravidelne sa modlia a vedia veľa rozprávať o Bohu,

•  myslia si, že sú lepší a viac duchovnejší ako ostatní,

•  niektorí sú vodcami katolíckych spoločenstiev,

•  vôbec ich netrápi, že niekoho slovami zranili alebo urazili,

•  často druhých obviňujú za svoje chyby a nie sú schopní uznať si vlastnú chybu,

•  nie sú ochotní sa druhému ospravedlniť hoci vedia, že by tak mali urobiť. Nedokážu sa

   ospravedlniť tým ľuďom, ktorých dlhodobo zraňovali, ponižovali a neustále vyčítali nejaké

   chyby a želali im tresty,

•  Správajú sa povýšenecký a pyšné k druhým,

•  vo všetkom čo povedia musia mať pravdu za každú cenu; nehovoria pravdu ale polopravdy

   a klamstva a radi prekrúcajú slova,

•  na druhých používajú iný meter ako na seba,

•  často druhým zdôrazňujú čo by mali robiť ako sa majú zmeniť ale seba nechcú zmeniť.

   Nasilu by chceli meniť druhých, aby robili všetko podľa ich predstav a želaní,

•  nie sú schopní pozrieť sa pravde do oči, ani nie sú schopní prijať od druhých pravdivú

   kritiku,

•  vykorisťujú a zneužívajú druhých vo svoj prospech,

•  závidia druhým že majú niečo čo oni nemajú,

•  medzi ľuďmi šíria nepokoj, stres, strach a vyvolávajú konflikty,

 •  druhých využívajú vo svoj prospech a manipulujú ich pre svoje ciele a vyvolávajú v nich

   pocit viny, neschopnosti a strachu,

•  vyhovuje im, keď majú z nich ľudia strach len aby plnili ich príkazy a želania zo strachu,

•  peniaze sú pre nich dôležitejšie ako láska k blížnemu. Dôležitejšie je mať z človeka zisk. 

•  neobľúbených ľudí oslovujú priezviskom – častokrát v hneve, v závisti alebo aj z nenávisti,

•  ak niekto urobil chybu idú ho napomenúť s hnevom a zo zvýšeným hlasom pred ostatnými

    ľuďmi s cieľom ich zahanbiť a ponížiť pred ostatnými. Niekedy to robia v bojovej

    a agresívnej atmosfére, 

•  vôbec nepočúvajú svoje svedomie a úplne sa v nich vytratila ľudskosť,

•  radí vytvárajú druhým toxické prostredie a vôbec im nezáleží na tom, aby sa ľudia v ich

   blízkosti cítili dobre a v pokoji. Ukazujú sa na verejnosti, že si dobrí a milí a keď sú doma

   tak sa správajú hrubo, arogantne, povýšenecký a neúctivo.  

•  majú problém zvládať svoje emócie a správanie a často reagujú s hnevom alebo pohŕdaním

   a snažia sa ponižovať iných ľudí,

•  majú potrebu stáť neustále na piedestáli. Na to, aby si túto potrebu dokázali naplniť,

   potrebujú vytvárať situácie, kde pravidelne získajú pozornosť alebo pocit neomylnosti.

•  milosrdenstvo, odpustenie a láska je ich obľúbená téma ale sami nechcú odpustiť druhým aj

   keď ide o maličkosť,

•  nerešpektujú potreby a požiadavky druhých napr. nedoprajú druhým odpočinok,

•  typická je ich nejasná, nepriama, vyhýbavá komunikácia so zamračenou tvárou a často

   pôsobia provokačne a drzo,

•  chcú mať pod kontrolou ľudí, ktorí im slúžia,

•  vyhýbajú sa každej zodpovednosti s výhovorkou, že oni s tým nemajú nič spoločné a že sa

    treba obrátiť na inú osobu.

Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch (DSM IV) definuje narcistickú poruchu osobnosti týmto spôsobom:

„Obraz človeka je charakteristický výraznou grandióznosťou (vo fantázii alebo v správaní), nevyhnutnou potrebou obdivu a neschopnosťou empatie, čo sa začína prejavovať počas prvých rokov dospelosti v rozličných aspektoch, pričom musí byť prítomných aspoň päť nasledujúcich príznakov:

1. má vedomie svojej grandióznej dôležitosti (napr. preháňa vzhľadom na vlastné výsledky

   a talenty, očakáva, že bude pokladaný za dôležitejšieho či nadradenejšieho bez primeraného

   dôvodu),

2. je pohltený predstavami neohraničeného úspechu, moci, pôvabu, krásy či ideálnej lásky,

3. je presvedčený, že je »špeciálny« a jedinečný, a že môže byť pochopený len špeciálnymi osobami (alebo inštitúciami), alebo vyššou vrstvou spoločnosti,

4. požaduje extrémny obdiv,

5. má pocit, že všetko mu patrí, ako napríklad nepochopiteľné očakávanie prejavov priazne

   alebo okamžité uspokojenie vlastných očakávaní,

6. interpersonálne využívanie: využíva iných na dosiahnutie vlastných cieľov,

7. chýbajúca empatia: je neschopný uvedomiť si pocity či potreby iných alebo vcítiť sa do

   nich,

8. často závidí iným, pričom si myslí, že iní závidia jemu,

9. prejavuje sa arogantným a domýšľavým správaním a postojmi.“

Téme sa kedysi venovala i relácia slovenského vysielania Vatikánskeho rozhlasu: Očami viery, vedy a kultúry: Patologické dôsledky porúch vo vývine – Narcizmus.

Záver

Nedajú sa budovať dobre a pozitívne vzťahy s ľuďmi, ktorí sa správajú pokryteckí a pyšné. Pýcha je jeden zo siedmych hlavných hriechov a pravé pýcha býva označovaná ako narcistická porucha osobnosti. Narcisti priťahujú ľudí submisívnych, ktorí si nedôverujú a potrebujú v živote cudzie vedenie, čo im dodá ilúziu ochrany a pseudokomfortu, kedy nemusieť niesť zodpovednosť vymenia za stratu slobody a osobnej suverenity. Žiaľ taká je často realita, ktorú niekedy vidieť aj v kresťanskom prostredí alebo spoločenstve.

Narcisticky manipulátor sa väčšinou nezmení nakoľko ma oslabenú sebareflexiu.

Zraňovať a manipulovať nás môžu len vtedy ak im to dovolíme.

Dobre to napísal filozof Edmund Burke: „Na to, aby zlo zvíťazilo, stačí malo: aby dobrí ľudia nerobili nič.“ A tu je cely problém. Narcistické správanie manipulátorov veľmi ubližuje druhým a nemali by sme to do nekonečna tolerovať! Každý ma pravo na bezpečie a úctivé zaobchádzanie a preto nedovoľme, aby sa v našej rodine, v škole, na pracovisku a v celej spoločnosti šírilo takéto násilie. Ak ste boli obeťou takýchto narcistických foriem správania a manipulatívneho násilia treba prehodnotiť koho si púšťame k srdcu a či taký človek ma ešte miesto v našom živote.