Pravidelný výročný štátny festival v Banskej Bystrici sa skončil a hostia sa vracajú ku svojim každodenným životom. Ale ešte predtým sa skúsme trochu zamyslieť, dobre?
V prvom rade, pripadá mi dosť morbídne, aby 2. slovenský štát oslavoval smrť svojho predka narodeného 14. marca 1939. Akýsi „ples upírov“, tentokrát už 81. krát.
Komunisti a čechoslovakisti nám Slovákom následne a spoločne zničili vytúženú samostatnosť, obesili nášho obľúbeného prvého prezidenta Tisa a na 40 rokov zaviedli do spoločnosti socializmus s ambíciou komunizmu, teda práve to, čomu sa 1. Slovenská republika chcela jednoznačne vyhnúť (Prejav prezidenta Jozefa Tisa o účasti slovenskej armády na vojne proti Sovietskemu zväzu (1941)).
V udalostiach z augusta 1944 k tomu zamenili príčinu a následok, ideológiu nacionálneho socializmu prelepili populistickou nálepkou „fašizmus“ a tú doteraz používajú ako bič na všetko, čo sa im nepáči, najnovšie na skutočnú domácu opozíciu, ako sú slovenské ľudové strany.
Súdruhovia Robert „na všetky strany“ Fico a Ľuboš „Che Guevara“ Blaha, fašizmus na Slovensku nikdy nebol, dokonca ani v Sovietskom zväze nie. Keď sme boli r. 2019 vo vojenskom múzeu v Saratove, tak som tam trochu debatoval s našim sprievodcom.
Povedal mi, že sovieti dobre vedeli, že sa o „fašizmus“ nejednalo, ale túto nálepku si vybrali preto, lebo proti socializmu, aj keď nacionálnemu, by sa bojovalo ťažko. Slovenskí oligarchickí poskokovia ju však s radosťou naďalej rozhadzujú na všetky neželané strany. Toľko nominalizmus v praxi.
Linky:
.jpg)
.JPG)
