Čo je to štát? Štát má dve hlavné (podobné) definície. Jedna je zo spoločenských vied a jedna z medzinárodného práva. štát je právna inštitúcia /verejno-právna korporácia, kt. inštitúcie, ich usporiadanie, funkcie, vzájomné vzťahy, vzťahy k obyvateľstvu a ich práva a povinnosti ustanovuje právo – vnútroštátne i medzinárodné/ – štát vzniká na základe spoločenskej zmluvy, ktorá je právnym dokumentom /ústava, zákony, pr. systém štátu/ – spoloč. zmluva sa v demokracii obnovuje pravidelnými voľbami – v právnom štáte vládnu zákony, nie ľudia – osoby.
V politológii a histórii je to právna organizácia zvrchovanej politickej moci spoločnosti na určitom území. Ide teda o formu organizácie ľudskej spoločnosti. Základnými a nevyhnutnými prvkami štátu sú:
· obyvateľstvo – takzvaný osobný podklad
· územie – takzvaný vecný podklad
Toľko na úvod pre vysvetlenie a pochopenie o čo ide, nie len na Ukrajine. Toľko strohé pohľady na spoločenské alebo právne hľadisko – výklad.
Zdanlivo prekvapivý výsledok dlhého naťahovania času od volieb v USA, ktoré v sebe niesli aj heslo ukončenia konfliktu do „24 hodín“ sa priblížil. Dnes nevie nik, čo prinesie zajtrajšie rokovanie. Samozrejme po bitke bude veľa generálov. Ale už len samotný fakt, že prichádza po dlhej dobe k stretnutiu dvoch lídrov, dvoch svetov vo mne evokuje takmer presvedčenie, že aj keď nevieme obsah, obaja sa pravdepodobne dohodli. Totiž ani jedna strana si nemôže dovoliť na Summite výrazný neúspech.
Americký prezident minulý týždeň prelomil izoláciu ruského prezidenta a prekvapivo ho bez akýchkoľvek podmienok pozval na Aljašku, ktorá bola kedysi ruským územím a opäť – napriek vyhrážkam – nevyužil žiadne sankcie na to, aby mal lepšiu pozíciu. Je všeobecne známe o prezidentovi Trumpovi, že ako aj sám o sebe hovorí, že je materialista. Aj prvá schôdzka Zelenského s Trumpom, pred kamerami preniesla do celého sveta zjavne nekompromisný postoj. Buď bude podpísaná dohoda o vzácnych zeminách (ergo územiach?) alebo nebude žiadna súčasná ani budúca pomoc. Nerobme si ilúzie, Trump nikdy nebol štátnik. Je to americký podnikateľ a oligarcha dočasne vo funkcii prezidenta. Jeden podobný slovenský oligarcha sa vyjadril o slovenskom voličovi, že je … Cit. „ ho……….“.
Na druhej strane prezident Ruskej federácie, prezident jednej zo svetových veľmocí. S podporou Číny, Indie, štátov BRICS. Predstaviteľ štátu , s ktorým napriek všetkým sankčným opatreniam EÚ jednotlivé hlavy štátov Európy rokujú alebo telefonujú. A to bez výnimky bola Merkelová, Scholz, Macron…. Čo čítať z súčasných reakcií? Ja čítam strach . Strach z dohody. Horúčkovité stretnutia a jednoznačné vyhlásenia kľúčových európskych lídrov z tohto víkendu hovoria za všetko. Európa je extrémne znepokojená až zúfalá z toho, ako môže v piatok dopadnúť ohlásená schôdzka Vladimira Putina s Donaldom Trumpom. Vzhľadom na Putinovu ponuku (počas rokovaní s americkým vyslancom Witkoffom) majú lídri EÚ vážny dôvod obávať sa, že namiesto trestu za svoju agresiu voči Ukrajine bude Moskva obdarovaná novým územím. Witkoff neskôr svoje vyjadrenia po schôdzke korigoval ale pýtam sa pod akým tlakom? Nebodaj prezradil niečo, čo bude v piatok v Anchorage na programe alebo na papieri? V stredu sa v Nemecku zišli lídri západných štátov a cez videohovor sa snažili ovplyvniť – dohodnúť s Trumpom ďalší postup. Išlo o zástupcov tzv . „štátov ochotných“ Slovensko, napriek tomu, že EÚ vyčíslila najväčší podiel Slovenska na pomoci Ukrajine na jedného obyvateľa, pozvané nebolo. Zjavne politika našej diplomacie na oboch stranách slovenskej politickej scény je dostatočne prečítaná a nebola v danej chvíli vítaná. Zaujímavé vyjadrenie poskytol Marco Rubio, ktorý odmietol stretnutie s Kajou Kallasovou a povedal: „EÚ prijala množstvo sankcií, ale bez Európy je nemožné dospieť k mieru. A my? My budeme komunikovať s Ruskom pri každej príležitosti“. Tiež Niečo napovedá o možnom scenári zajtrajšieho stretnutia ale aj o vzťahu k čelným predstaviteľom EÚ.
V kontexte možnej budúcej dohody medzi USA a RF vyznela stredajšia tlačová beseda Zelenského a Merza. Prvý predstaviteľ štátu, ktorý aj za asistencie EÚ ignoroval Minské dohody a druhý predstaviteľ štátu, ktorému vyplývajú so záverov Postupimskej dohody medzi USA, Britániou a ZSSR z júla až augusta 1945 okrem iných aj toto ustanovenie – „ demilitarizácia (odzbrojenie nemeckej armády), denacifikácia (zbavenie moci nacistov a ich potrestanie), demokratizácia a dekartelizácia.
Čo je však horšie je fakt, že na základe Jaltskej konferencie sa veľmoci dohodli, že kapitulované Nemecko je povinné platiť vojnové reparácie v hodnote 22 miliárd dolárov. Nie je vylúčené, že „reparácie“ po konflikte na Ukrajine bude splácať Európska únia, tak ako slepo zaviazala vlastné členské štáty ručením za dlhy Ukrajiny.
A kto nakoniec prehral? Podľa OSN na Ukrajine dlhšie neprebehlo oficiálne sčítanie obyvateľstva, podľa UNFPA je pokles populácie zrejmý. Celkový úbytok obyvateľstva od roku 2014, sa odhaduje na viac ako desať miliónov. Florence Bauerová, regionálna riaditeľka UNFPA pre východnú Európu a Strednú Áziu, upozornila, že tento pokles začal konfliktom pred viac ako dvoma rokmi. Okrem priamych dôsledkov vojny, ako sú úmrtia a utečenci, Ukrajina už pred vojnou čelila nízkej pôrodnosti a úbytku mladých ľudí, ktorí odchádzali do zahraničia hľadať lepšie príležitosti. Podľa OSN ušlo pred vojnou viac ako 6,7 mil. Ukrajincov do zahraničia. Pravdepodobnosť návratu sa neočakáva vo veľkých číslach . Ukrajina čelí ekonomickej kríze, čelí nekontrolovanou vnútornou korupciou na všetkých úrovniach. Bude čeliť populačnej kríze. Už dnes je jasné, že prehral obyčajný bežný občan Ukrajiny, bez ohľadu ako to zajtra dopadne ale najmä bez budúcnosti vo vlastnom štáte.
Ing. Tibor Danáč, MSc., odborník v oblasti vody a ŽP v OZ Právo na Pravdu
.JPG)
.jpg)
