Sloboda ducha! Získajme ju pre seba a doprajme ju druhým!

Svetlo vždy podporovalo a vždy bude podporovať všetkých tých, ktorí si chránia vlastnú nezávislosť a slobodu svojho vnútra. Keby ľudia vedeli, akú nesmiernu hodnotu má ich slobodná cesta životom, urobili by všetko preto, aby sa oslobodili z myšlienkových foriem, ktoré nie sú ich vlastné, ale sú len prevzaté. Sú prevzaté od minulých generácií, alebo od v súčasnosti myšlienkovo silnejších. Ich myšlienky prenikajú do vnútra iných, kde by nikdy nemohli preniknúť, keby to boli silné osobnosti.

Mnohí sa dnes domnievajú, že ich myšlienky a názory sú ich vlastné, avšak v skutočnosti vytvárajú svoje úsudky z myšlienok, vzišlých od druhých. Tak zostávajú ľudia do určitej miery závislí bez toho, že by to na sebe nejako poznávali.

Takáto závislosť nie je ale vôbec potrebná, pretože vnútorne slobodný človek je vždy schopný tvoriť si úsudok na základe svojho vlastného poznania, a najmä na základe svojho vlastného citového prežívania. A aj keď niekedy pracujeme s tým, čo v myšlienkach vytvorili druhí, nikdy by sme sa tým nemali riadiť bez vlastného skúmania.

Skutočne slobodný človek nikdy bezhlavo nesúhlasí s druhými, pokiaľ on sám nedospel vlastným snažením buď ku zhodnému, alebo k odlišnému názoru. Zároveň ale prejavuje úctu k druhému a svoje poznanie mu nevnucuje. Svoj pohľad môže ponúknuť, ale nemôže očakávať bezprostredný súhlas, pretože tým by predsa druhého už vopred oberal o slobodu. Upieral by mu slobodu vlastného pochopenia.

To si vyžaduje vnútornú veľkosť, voľnosť, trpezlivosť a samozrejme, svoju vlastnú vnútornú slobodu. Žiaľ, takýchto ľudí nie je na Zemi veľa. Väčšinou prevláda iba nezrelosť a duchovná malosť.

Často práve malosť a vlastná vnútorná nesloboda vnucuje druhým, aby súhlasili. Len silný kráča pokojne životom a bez napádania druhých si razí svoju cestu, ako dôsledok vlastného presvedčenia. Nikdy nejedná nečestne a nepodlamuje dôveru tých, ktorí majú iný pohľad a iné poznanie, než on sám.

Takto jedná skutočne slobodný duch, čím prejavuje vlastnú vnútornú veľkosť a voľnosť tak, že svojim blížnym priznáva nárok na iný stupeň poznania. Je to však v dnešnej dobe nesmierne ťažké a len málokto z ľudí sa k tomu dokáže vnútorne vyšvihnúť. Ale je to zvládnuteľné a dosiahnuteľné, ak sa o to usilujeme.

Duch človeka a jeho osobnosť v skutočnosti prahnú po vlastnom, slobodnom pochopení všetkého, čo nás obklopuje. Taký je zákon Svetlých výšin, ktorý v sebe nesie zakódovaný duchovná iskra každého človeka.

Plnohodnotne poznávať, tvoriť a slúžiť Svetlu! Táto zákonitosť je skrytá hlboko vo vnútri každého z ľudí a nedá sa poprieť, ani vymazať. Dá sa však žiaľ potlačiť, zastrieť, alebo obaliť závojom domnelého poznania, ktoré však nie je pravé, ale iba prevzaté, možno naučené, alebo preniklo do mysli človeka z jeho okolia.

S prevzatým poznaním však potrebuje naše vnútro pracovať a pokúšať sa ho precítiť z mnohých strán. Túto vnútornú prácu za nás nemôže urobiť nikto iný. Znamená to mať v sebe stále bdelosť citového a myšlienkového druhu, ktorá vždy zohľadňuje vlastnú zodpovednosť, a tým i duchovnú slobodu.

Takéto snaženie je podporované všetkými pomocami a posilami zo stvorenia. Človeka smeruje k zrelosti a k múdrosti. A ako dar sa mu dostáva i vonkajšej slobody. Každý osobný pokrok v tomto smere je zhromažďovaním pokladov, ktoré sú neprenosné, pretože sú súčasťou individuálnej osobnosti ľudského ducha.

Túto námahu a tento zápas nie je možné uskutočniť bez vnútornej citovej živosti. V skutočnosti je však používanie citu prosté a nadmieru prirodzené každému človeku. Len ho potrebujeme v sebe nechať rozhorieť ako plameň, aby sme prostredníctvom neho bezpečne rozpoznávali dobro od zla, čisté od nečistého a spravodlivé od nespravodlivého.

Okamžite tak môže byť odhodené všetko jalové táranie rozumu o veciach, ktoré duch cíti jasne a zreteľne. V nekonečných debatách sa človek iba vnútorne zamotáva do slučiek rozumovosti, až ho napokon opustí sviežosť a radosť, ktorá ním prúdila. Pýchou a chytráctvom rozumového mozgu sa preto nesmieme nechať vtiahnuť do labyrintu myšlienok, aby sme v nich skôr, alebo neskôr stratili jasnú cestu. Netreba sa ustavične zaoberať myšlienkovými konštrukciami, ktoré len uberajú silu, ale treba sa začať viac spoliehať na svoj cit, pretože vo stvorení Pána je v skutočnosti všetko prosté a jednoduché.

Z výšin prúdi v dnešnej dobe nadol podpora Svetla a nabáda k veľkému precitnutiu všetkých, ktorí sa chcú stať naozaj slobodní. Ľudia musia v tomto smere prijať vlastnú zodpovednosť za seba samých. Kto sa bude o to vážne snažiť, bude Svetlom posúvaný nahor, pretože narastajúca sloboda jeho ducha ho bude približovať k jeho domovu v nádherných záhradách ríše Ducha.

Je čas vykročiť touto cestou! Je čas na osobnú vnútornú samostatnosť a zodpovednosť za všetko, čo človek cíti, myslí a koná, pretože jedine v tom spočíva začiatok vzostupu k pravej slobode nášho ducha.