Ľudovít Štúr v hrobe rotuje ostošesť

Slováci si nevážia vlastný štát. Jasne to dokazuje viacero ukazovateľov. Hlavne vysoký počet emigrantov. Človek národne cítiaci len tak ľahko hneď pri prvej príležitosti neodíde žiť, robiť a hlavne rodiť do zahraničia. Čiže priamo podporovať prosperitu iného štátu. 

V tom sú Slováci a Slovenky preborníci. Slovensko navyše patrí medzi krajiny s najvyšším podielom študentov v zahraničí. Podľa štatistík odchádza čoraz viac tých najlepších maturantov. V roku 2024 študovalo v zahraničí 39 % top maturantov zo slovenčiny a maďarčiny (oproti 35 % v roku 2016) a až 61 % z matematiky (oproti 46 % v roku 2016).

Čo je najhoršie, po štúdiu sa vracia len okolo 40% študentov, ostatní zostávajú v emigrácii. 

Slováci nadobudli svoj štát bez boja, bez námahy. A ako je všeobecne známe, človek si inak váži veci, ktoré nadobudol krvopotne, na ktoré sa nadrel, na ktoré musel dlho čakať… A inak pristupuje k niečomu, čo nadobudol – vlastne ani poriadne nevie ako. Proste niekto mu to daroval. Alebo ako niektorí v minulosti – arizovali.

Vidno to dennodenne na každom kroku. Za 32 rokov existencie sme si nechali vyslovene vyrabovať svoj štát. Vy – ra – bo – vať. Zopár ľudí sa nesmierne obohatilo na úkor väčšiny obyvateľstva. Nechali sme o našom osude neraz rozhodovať obyčajných prospechárov, skutočných POSTSEDLIAKOV, ktorým išlo len a len o prospech svoj a svojej rodiny a známych. Slovensko ako také im bolo ukradnuté. A tak sa teda veľký sen nášho skvelého rodáka – Ľudovíta Štúra – nádherný obraz o vlastnom, svojbytnom národe – mení zo dňa na deň pred našimi očami na rozmazanú machlanicu plnú machúľ a tmavých akcentov.