Povestný švédsky blahobyt trval, mojím odhadom, povedzme od roku 1960 do roku 2000. Vyprodukoval značky, ktoré sa presadili, spomeňme Volvo, ABBA, Ikea, Ericsson. Dosť pecka na tak početne malý národ, čo poviete?
Zamyslime sa, v čom asi tak tkvel nesmierny úspech tejto severskej komunity. Máme pred očami historické povesti o húževnatých Vikingoch, nehostinné klimatické podmienky si vyžadovali vynaliezavosť, disciplínu, obetavosť, pracovitosť.
Keď sa posunieme v čase, krútime hlavou nad zásadami spravodlivosti, podľa ktorých zlodej príde o ruku. Drsné klimatické pomery ďalej priniesli aj roky neúrody, hladomoru a tým pádom značného vysťahovalectva do Ameriky.
Toto všetko teda postupne formuje národ, jeho dušu, povahu a črty. Aj náboženstvo nemalou mierou pomáha ukovať spoločnosť, kde platia pravidlá, kde si napokon ľudia nezamykajú autá a domové bránky, kde je nízka kriminalita, aj DAŇOVÁ kriminalita. Proste – inak ako blahobytom to všetko skončiť nemohlo.
Tento blahobyt si užívalo viacero generácií, najmä tých, ktoré sa už oňho v podstate nezaslúžili. Tie prvé si ho samozrejme ešte zbožne vážili.
Prichádza teda rok 2000 (povedzme) a všetko doteraz spomínané by sa mohlo obrazne zakončiť známym príslovím o tom, že keď je somárovi dobre, ide na ľad tancovať.
Švédi nám spohodlneli, blahobyt zapôsobil svojím uspávajúcim účinkom. Aj na myslenie.
.JPG "Marek")
.JPG)
.jpg)
