Poznajme ako a komu pomôže Svetlo Pána v Súde

Údery Súdu zasahujú našu Zem a vyvolávajú dianie, ktoré nikto nečakal. Otriasajú všetkým, aby sa to prebudilo a súdilo. A kým jeden úder Svetla doznieva ako vzdialené hrmenie, už sa opäť blíži úder ďalší. Pukajú okovy a všade dochádza k posunu, aby sa nakoniec naplnilo veľké zasľúbenie a aby Syn Človeka, prichádzajúci v oblakoch, daroval silu k novému bytiu tým, ktorých iskra ducha a citu ešte nevyhasla.

Skrze všetky svety sa vznáša dolu k Zemi posledné varovanie: „Človeče! Duchovne sa prebuď!“

Vznešené bytosti, stojace za prírodným dianím, vrhajú silu svojho pôsobenia do hmotného vesmíru a k Zemi sa valí vlna, prinášajúca zmenu zaužívaného kolobehu života, ktorý sa stal pre väčšinu ľudí zažitý tak, akoby to bolo niečo, čo sa v nijakom prípade nemôže otriasť v základoch.

Treba ale vedieť, že v tejto dobe veľkých otrasov sa k Zemi zároveň skláňajú pomoci zo Svetla a stekajú stále znovu a znovu do dlaní tých, ktorí sa ich snažia zachytiť pre seba a pre druhých.

Kto sa snaží o čistotu svojho vnútra a povznesie svojho ducha k tomu, aby jednal s druhými cituplne a ušľachtilo, ten bude obklopený ochranou a požehnaním Svetla vo všetkých chvíľach. Ak ale vystúpi z kruhu tohto pozitívneho naladenia, prestáva byť Svetlom chránený.

Je však treba správne pochopiť, čo znamená byť Svetlom chránený. Neznamená to stať sa pozemsky nezraniteľný, zbaviť sa chorôb, alebo sa vymaniť zo všetkých nepríjemností, pretože ochrana Svetla patrí v prvom rade nášmu vnútru – nášmu duchu!

Svetlo môže človeka chrániť aj v mnohých pozemských veciach, ale nikdy nie vo všetkých, pretože mnohé pozemské vplyvy, a tiež i jeho vlastná nebdelosť, i keď on sám ju môže považovať za bezvýznamnú, spôsobujú odchýlenie tejto ochrany.

Tiež niektoré deje, riadené všemúdrosťou Pána, sa môžu javiť na prvý pohľad tak, že sa v pozemskom stratila ochrana vysokého druhu. Ale je tomu tak preto, lebo zo Svetla je kladený dôraz predovšetkým na duchovný prospech jednotlivca a nie na jeho pozemský kľud a spokojnosť.

Nech teda človek sám seba neklame ohľadom vlastných predstáv o ochrane Svetla. S radosťou nech každý prijíma ako dar, že to najcennejšie, čo máme – nášho ducha, môže Svetlo bezpečne chrániť vtedy, keď v našom vnútri žiari skrze cit trvalou čistotou a jasom svojho plameňa.

Duch to je, ktorý môže zostať v ochrannom kruhu, zostupujúcom ku každému človeku v žiare Svetla prichádzajúceho Syna Človeka. Čo to v skutočnosti znamená, bude môcť pozemský človek plne oceniť až vtedy, keď bude smieť stúpať jemnými úrovňami k svojmu domovu v ríši Ducha.

Súčasný pozemský svet je poľom, ktoré prechádza žatvou. Jedno rozuzlenie osudových vlákien nasleduje za druhým. Každému sa teraz všetko vráti, aby to bolo vyrovnané. Vernosť Svetlu a jeho hodnotám je tou najlepšou cestou k tomu, aby sme mohli obstáť v tomto vracajúcom sa dianí.

V čistote a v citovej bdelosti nášho vnútra majme v sebe naladenie pomáhajúcej radosti voči našim blížnym. V tom spočíva pravá vernosť Svetlu, tým i vernosť Pánovi, ako i pomoc ľuďom okolo nás.