Piaty júl je aj dňom zahraničných Slovákov. Aj tu vládne ruka štátu. Podľa toho, ako sa o potomkov našich pokrvných príbuzných stará, je to ruka lakomej macochy. Macocha kalkuluje stým, že čím menej sa bude starať, tým menej problémov bude musieť riešiť. Skutočne sa naše vlády o potomkov Slovákov, ktorých bieda vyhnala v dvoch chlebových vlnách do cudziny, stará iba veľmi veľmi málo. Občas oficiálna návšteva, občas nejaká akcia, občas nejaké podujatie, sem tam nejaký dar, občas oduševnené sľuby, veď čo iné politici vedia a hotovo. Hlavne, aby pri tom boli kamery, fotograf a vláde naklonený novinár.
Ak by sme starostlivosť všetkých našich vlád za tridsať rokov prirovnali aspoň k tým viditeľným činom Maďarskej vlády (mnohé kroky nevidíme, ale cítime ich) o jej menšiny, tak by sa každý náš touto činnosťou poverený minister musel v trojobale smažiť v pekle.
A nie len on. Určite svoj diel zodpovednosti nesú aj všetci ministri školstva. Ladislavom Kováčom počnúc a Tomášom Druckerom končiac. Veď kde inde, ako v škole sa budúci držitelia rána majú dozvedieť komu a za čo od roku 1915 (Clevelandská dohoda), vďačia za súčasnú republiku. Kde inde ako v škole sa majú dozvedieť čo sa 30. mája 1918 (Pittsburská dohoda) udialo. Čo myslíte, koľko slov bolo a žiaľ aj je venovaných v učebniciach a skriptách dejepisu nekonečne usilovnej práci kňazovi, organizátorovi, politikovi Andrejovi Hlinkovi?
Kde inde sa majú dozvedieť, aká bieda našich predkov žijúcich v Uhorsku vyhnala do Ameriky, Kanady a Brazílie. Medzi rokmi 1870 až 1914 opustilo vlasť takmer 750 tisíc Slovákov. O podmienkach v akých žili doma aj v zahraničí sú napísané stohy kníh. Tam žijúci krajania zakladali spolky, aby si mohli navzájom pomáhať. Práve v takýchto organizáciách si uvedomili, že jedine vlastný suverénny štát je schopný vytvoriť také životné podmienky, aby sa Slovensko mohlo stať domovom, ktorý môže občanom zabezpečiť prácu, bezpečie a blahobyt. Aby ich rodiny mohli žiť doma v Slovensku.
V akom štátnom zriadení žili, keď museli opäť kvôli hladu opustiť rodnú hrudu a svoj cieľ emigrácie zamerať na „Dolnú Zem“, Franciu, Taliansko. Kde inde ako v škole sa mali naši súčasní predstavitelia štátnej moci dozvedieť komu zato, že môžu vládnuť vo vlastnom štáte musia byť vďační. Nedozvedeli sa a na ich nečinnosti je to vidieť.
Írečitú Slovenčinu a dedičný slovenský folklór môžeme počuť a vidieť tiež vo zvyšku zdecimovaných Slovákov v zahraničí. Veľká diaspóra Slovákov v Maďarsku už podľahla sofistikovanej domácej politike. Niekoľko ostrovčekov sa drží v Srbsku, Rumunsku, Chorvatsku, ale stále sa zmenšujú.
Úsile macochy končí pri stoličke úradníka. Tak, ako sa nestaráme o to čo učia na slovenských školách národnostných menšín, najmä tej maďarskej, tak sa nestaráme o existenčné problémy našich menšín v zahraničí. Slovo reciprocita rovnako ako slovo zodpovednosť zo slovníka nami platených úradníkov vypadlo.
Román o zanedbávaní vzťahov slovenskej matky a jej dietok žijúcich v zahraničí si píše Matica slovenská. Tá si žije sama pre seba. Dokonca ani jej Domy v Slovensku necítia materinskú ruku. Vedenie Matice hľadá a zdá sa, že našlo betón a z postupne upravovaných stanov stavia okolo seba pevný múr. Nezaujíma ju stav jazyka, výskum histórie, slovenské školstvo ani kultúrne dedičstvo. Jej posto k Slovákom v zahraničí súzvučí s vládou. Ak v týchto oblastiach niečo robí, tak skutočne iba povrchne. Vedenie si najmä dáva pozor, aby nenarazilo na vrchnosť. Už to samo o sebe popiera fundament jej vzniku. Matica slovenská bola založená práve kvôli tomu a iba preto, aby odbornou činnosťou rozvíjala národné povedomie a ducha slovenského národa doma aj vo svete. Naši osvietení predkovia založili práve preto, aby sa nebála konfrontácie s každým neprajníkom bez ohľadu na jeho postavenie, funkciu, alebo lokalitu.
Ignorovanie komunít potomkov Slovákov žijúcich v zahraničí je neodpustiteľné. Jeden deň v kalendári to nezmení. Zmenu môže priniesť iba priznanie problému, okamžité systémové zásahy do učebných osnov a plnenie požiadaviek národne orientovaných organizácií v zahraničí (škôl, spolkov, krúžkov, …) aj doma.