Oslavy a výročia (3)

Piaty júl bol ustanovený za štátny sviatok. Pripomíname si pamiatku na patrónov Slovenska a  Európy, sv. Cyrila (Konštantín, 36) a Metoda (Michal, 43). Máme a sme im vďační za písmo, za liturgický jazyk, za prvý zákonník a za zápisy v kronikách viacerých panovníkov, ktoré ich prítomnosť a pôsobenie dokumentujú. Do územia spravovaného našim kniežaťom Rasticom prišli v roku 863 zo Solúna na jeho pozvanie práve kvôli upevneniu vladárskej zvrchovanosti. Obyvateľstvo bolo dovtedy evanjelizované nemeckým kňazstvom v latinskom jazyku, ktorému nerozumelo, pričom nemecké kňazstvo ohrozovalo vládu kniežaťa.

Bratia v krátkej dobe do Hlaholiky zohľadňujúcej jazykové nároky Slovanov preložili liturgické knihy, časť Biblie, založili kňazské školy a začali v nich vzdelávať nových kňazov. Nový liturgický jazyk roku 868 obhájili pred pápežom Hadriánom II., čím sa tento jazyk stal 4. liturgickým jazykom.

Podľa už spomínaných kroník, najmä však podľa doložených archeologických vykopávok jedna, možno prvá škola bola nad sútokom Dunaja a Moravy na hradnom brale Devín. Aj to je dôvod, prečo súčasný predseda a jeho vláda slávi tento sviatok práve tu. Asi vzniká tradícia, lebo je to už druhé podujatie pri tejto príležitosti spojené s kultúrnym programom, rôznymi príhovormi a možno aj s ďalšími sľubmi politikov. Nepredpokladám, že budeme počuť odpočet tých minuloročných.

Isté je, že sláva skončí a hradisko bude podobné tisíckam hradísk po celej Európe. Márne by sme hľadali niečo trvácnejšie, niečo priliehavé, niečo dôstojné, čo by aj 6. júla, aj v auguste, aj v ďalších mesiacoch a rokoch návštevníkom s celého sveta pripomínalo historickú dobu a úsilie solúnskych bratov vzdelať ľud a pozdvihnúť jeho ducha k Bohu.

Mimochodom. Začali to českí historici a slovenskí sa samozrejme pridali, používať pre našich dávnych predkoch žijúcich na tomto území  pomenovanie „Slovieni“. Zaujímalo by ma, ako by nazývali obyvateľov povedzme Česka či Poľska, ak by Cyril s Metodom prišli do ich krajiny. Ak poznáme kmene starých Maďarov, kmene starých Čechov, nemohli na území spravovanom Kniežaťom Rasticom, žiť kmene starých Slovákov? Ak nemohli, tak kedy sa so Slovienov stali Slováci? Budem vďačný za odpoveď.

Ale späť k téme. Rovnako, ako pred Slovenským národným múzeom nie je socha slovenského rímskokatolíckeho kňaza, botanika, etnografa, historika, mineralóga, paleontológa, a aj geológa, ktorý zostavil herbár so 72 tisícmi položkami, ale uvidíte sochu prvého prezidenta spoločného štátu, ktorý Slovákov ako národ nikdy  neuznal, tak ani v Devínskom hradisku neuvidíte sochu Vierozvestcov.

Nie že by nebola. Bronzové súsošie v nadživotnej veľkosti vytvorené akademickou sochárkou Ľudmilou Cvengrošovou tíško stojí pod bralom. Stojí zastrčené, verejnosti neprístupné na súkromnom pozemku majiteľa reštaurácie. Nepredstaviteľné množstvo byrokratov štátnych aj miestnych musí súhlasiť, aby súsošie mohlo stáť napríklad pri archeologicky zvýraznených základoch už spomínanej školy, alebo na inom vhodnom mieste v hradisku. Skúsenosť s vybavovaním povolenia je však taká, že každý miestny, obvodný, oblastný a neviem ešte aký úradník pozná dôvody prečo sa to nedá a prečo nie jeho, ale ten druhý úrad je kompetentný. K tomu je potrebné pripočítať rôzne komisie a skupiny bez vyjadrenia ich odborníkov sa socha nepohne.

Obštrukcie začal robiť Magistrát, oddelenie kultúry. Komisionálne žiadosť zamietol. Mal dva dôvody: „Komisia vníma ako dôležité prezentovať hrad Devín vrátane jeho okolia s dôrazom na ochranu pamiatkových hodnôt lokality vrátane ochrany historickej siluety hradu Devín a jeho predpolia a so zreteľom na vyváženosť a komplexnosť pri vzdelávaní o vrstevnatej histórii hradu a jej prezentácii“.

Ten druhý dôvod je ešte lepší: „ Umiestnenie súsošia Solúnski bratia na územie, ktoré je súčasťou NKP Hrad Devín, by predstavovalo vážny a nekoncepčný zásah do pamiatkovo chráneného verejného priestoru v popredí hradu. Bez adekvátnych krajinársko-architektonických úprav, ktoré sú však s ohľadom na pamiatkové hodnoty nežiaduce, je miesto v pomerne strmom svahu pre umiestnenie súsošia nevhodné a tento priestor by devalvovalo.

Takéto umiestnenie súsošia by zároveň selektívne upriamilo pozornosť na konkrétne obdobie dejín hradu a navyše by mohlo viesť k mylnej interpretácii historických skutočností, ktorých poznanie je výsledkom doterajších historických a archeologických výskumov“.

Aktivisti sa nevzdali. Obrátili svoju nádej na Ministerstvo kultúry, veď zdôvodnenia Mgistrátu ak nie sú účelové, tak logické nie sú určite. Ku cti ministerstva slúži, že odpovedalo, síce za viacej ako 40 dní, ale odpovedalo. „Ministerstvo kultúry SR nemá vo veci rozhodovania o umiestnení umeleckých diel vo verejnom priestranstve kompetencie; rovnako tak nemá kompetenciu ovplyvňovať rozhodovacie procesy a vydávanie stanovísk orgánov územnej samosprávy a ich poradných orgánov“. Pripojili niekoľko rád a odporúčaní. 

Toľko námahy a ochoty venovali patrónom Slovenska a európy. Ak by bratia presviedčali pápeža tak dlho ako nadšenci bojujú s administratívnym šimľom, na liturgický jazyk by čakali dodnes. Dobre, že sú z bronzu. Časy sa zmenili, len neviem či k lepšiemu.