“Rodičmi nie sme na polovičný úväzok. Počúvajme deti – nie paragrafy.”

Striedavá starostlivosť nie je riešenie pre každé dieťa. Počúvajme deti, nie paragrafy a mocenské hry dospelých.

Na Slovensku sa čoraz častejšie stáva samozrejmosťou niečo, čo by malo byť výnimočným riešením – striedavá starostlivosť. V mnohých prípadoch sa tento model zavádza bez ohľadu na skutočný záujem dieťaťa, bez funkčnej komunikácie rodičov a dokonca aj tam, kde sú prítomné známky psychického alebo fyzického násilia. Výsledkom je dieťa – rukojemník systému, ktorý hľadí viac na práva dospelých než na potreby a psychické zdravie dieťaťa.

Zákon č. 217/2010 Z.z., ktorý mení a dopĺňa zákon o rodine, vytvoril pôdu pre to, aby sa pod tlakom lobistických skupín zmenil pôvodný účel rodinného práva – chrániť slabšieho, teda dieťa – na nástroj boja o moc medzi rodičmi. Namiesto odborného a individuálneho posudzovania situácie sa často nariaďuje „matematická spravodlivosť“ – dieťa tri dni u mamy, tri dni u otca, bez ohľadu na vek, potreby, vzťahovú väzbu či emocionálne prežívanie.

Prípad Janky z Bardejova nie je ojedinelý. Je to len jeden z mnohých, kde súd namiesto ochrany dieťaťa zaviedol režim, ktorý viedol k jeho psychickej destabilizácii. Dieťa sa v noci budí s plačom, odmieta kontakt s otcom, psychiatrička diagnostikuje úzkostné stavy – ale súd to ignoruje, lebo “papier od znalkyne” má vyššiu váhu než výpovede matky a odborníkov z praxe. Rozhodnutie, ktoré má byť v záujme dieťaťa, je často výsledkom politického trendu, nie odborného posúdenia.

Ako sa môže matka brániť, keď:

• je na súde ponechaná bez podpory právnika,

• kolízna opatrovníčka komunikuje familiárne s právnikmi protistrany,

• psychiatrička nie je vypočutá, lebo “nie je znalec”,

• exmanžel si vynucuje kontakt, hoci dieťa prejavuje strach a odpor?

Ako sa môže brániť dieťa, keď jeho hlas nikto nepočuje?

Pani Janka sa obrátila na prezidentku, komisárku pre deti, na ombudsmanku. Všetci deklarujú, že chránia deti. V praxi však je matka za ochranu vlastného dieťaťa trestaná – trestnými oznámeniami, výčitkami úradov, hrozbami straty rodinných prídavkov či samotného dieťaťa. Ako môže niekto považovať takýto systém za funkčný?

Stanovisko odborníka: Stabilita a vzťahová väzba sú pre dieťa kľúčové

Detská psychiatrička MUDr. Terézia Rosenbergerová upozorňuje, že:

„Dieťa potrebuje bezpečie, lásku, stabilitu. Ak je nútené neustále meniť prostredie, nevie, kde patrí. Dnešná prax robí z detí trofeje, ktoré si rodičia odnášajú na povel paragrafu – nie na základe ich potrieb.“

Rodičmi nie sme na striedačku. Dieťa nie je predmet, ktorý si možno deliť spravodlivo, ani balík, ktorý možno rozbaliť len počas „svojho“ času. Každý deň je rozhodujúci pre jeho duševný vývin. Každé rozhodnutie môže zanechať stopu.

Požadujeme zmenu:

1. Hlas dieťaťa musí mať váhu. Psychológovia, pedagógovia a odborníci z praxe by mali byť bráni ako rovnocenní znalci.

2. Striedavá starostlivosť nesmie byť štandardom. Má byť výnimkou – len pri dohode, funkčnej komunikácii rodičov a potvrdenom psychickom prospechu pre dieťa.

3. Sudcovia nesmú rozhodovať na základe známostí alebo predsudkov. Kolízni opatrovníci musia niesť zodpovednosť za nečinnosť alebo zaujatosť.

4. Matky nesmú byť penalizované za ochranu svojich detí. V demokratickom a právnom štáte má byť ochrana dieťaťa základom – nie dôvodom na trest.

Prestaňme si klamať, že všetci chceme dobro detí, ak ich pri každom jednom rozvode zraňujeme viac ako je únosné. Počúvajme deti – nie paragrafy. A najmä: nechajme deti byť deťmi, nie prostriedkom pomsty.

Podporiť nás môžete:
💛 Darom na účet Lúč pre dieťa – IBAN: SK78 8330 0000 0025 0259 2287
💙 Zdieľaním našich článkov a príbehov
💛 Sledovaním našej činnosti a šírením povedomia
💙 Vlastnou výpoveďou či skúsenosťou

Spolu môžeme zmeniť systém, v ktorom sa počúva aj hlas detí, nie len paragrafy.