Obvyklý pobyt“ – právna pasca, ktorá trhá deti od matiek

Predstavte si, že ste dieťa. Zrazu vás chcú odtrhnúť od mamy, domova, kamarátov, školy, jazyka – od všetkého známeho. Máte len sedem rokov. Sedíte v izbe, trasiete sa a viete len jedno: nechcete odísť. Objímate mamu a dúfate, že vás pred svetom ochráni. No svet sa tvári, že vaše slzy nepočuje.

Presne to sa dnes deje na Slovensku.

Dve malé deti majú byť proti svojej vôli odobraté matke a vrátené do USA k otcovi. Slovenské súdy rozhodli o návrate – napriek tomu, že všetky odborné stanoviská, vrátane súdneho znalca, psychológov aj kolízneho opatrovníka, varovali pred psychickou traumou a odporúčali ponechať deti trvalo na Slovensku.

Znova a znova matka predkladala dôkazy: posudky, správy, žiadala výsluchy. Márne. Súd tieto dôkazy odmietol. Matka chcela ochrániť svoje deti, no zrazu čelí systému, ktorý s ňou nebojuje za deti – ale proti nej. A proti nim.

Najväčšou zbraňou sa pritom stalo jedno slovo: „obvyklý pobyt“.

Právny konštrukt, ktorý mal pôvodne chrániť deti pred únosmi, sa dnes v praxi mení na pascu. Používa sa ako nástroj – nie pre deti, ale proti nim. Bez ohľadu na to, kde sú šťastné, kde sú doma, kam patria. Bez ohľadu na ich vôľu.

Obvyklý pobyt? Kto ho určuje? Dieťa, ktoré nevie po anglicky, volá Slovensko domovom a trasie sa pred návratom za oceán?

O tieto deti sa dnes hrá neviditeľný súdny zápas. Žiadna zúčastnená inštitúcia – ani súdy, ani Ústavný súd, ani Európsky súd pre ľudské práva – nevypočula hlas detí. Žiadna nezasiahla, keď matka žiadala ochranu.

Deti si na Slovensku vybudovali nový život. Chodia do školy, majú kamarátov, rozprávajú len po slovensky. Ich matka – žena, ktorá odišla z násilného vzťahu a zložitého prostredia – im tu vybudovala bezpečný domov. A teraz jej hrozí, že jej deti zoberú. Nie preto, že by zlyhala ako matka. Ale preto, že ich nechce vrátiť tam, kde im hrozí psychická ujma.

Matka, ktorá chráni svoje deti, dnes čelí trestnému stíhaniu. Dieťa, ktoré plakalo pri výkone rozhodnutia a prosilo, aby nemuselo ísť, dnes čelí verdiktu, ktorý sa tvári ako „v záujme dieťaťa“. No záujem dieťaťa nie je paragraf. Záujem dieťaťa má oči. Má hlas. Má city. A volá o pomoc.

Voláme spolu s ním.

Pretože dieťa nie je kufor, ktorý sa posiela tam a späť.
Dieťa nie je majetok rodiča. Dieťa nie je nástroj pomsty.

Dieťa je dar.
A každý dar si zaslúži ochranu, nie obchodovanie.

💛 Lúč pre Dieťa – svetlo nádeje v temnote.

Ak chceš pomôcť, podpor nás zdieľaním, modlitbou či finančne na IBAN:
SK78 8330 0000 0025 0259 2287