O ľudskej schopnosti priťahovania entít zo záhrobia

Neexistuje žiadne oddelenie nášho sveta od druhého sveta. Všetko je vzájomne prepojené. Od schopnosti vnímať toto prepojenie sa ľudia vzdialili svojim materializmom, svojim jednostranným rozvíjaním rozumu a zanedbávaním citovej vnímavosti.

Ľudia nevidia, necítia a nevnímajú, ako svojim citovým, emocionálnym a mentálnym vnútorným prežívaním vysielajú silné žiarenie do jemnejších, neviditeľných úrovní. Je to ako zapnutie svetla v noci. A tak, ako svetlo v letnej noci začne k sebe okamžite magneticky priťahovať lietajúci hmyz, rovnako i každé silné ľudské vnútorné prežívanie začne k sebe priťahovať najrozličnejšie entity, žijúce v jemnejších sférach.

Na kvalite, alebo nekvalite nášho vnútorného prežívania potom záleží, aký druh entít to bude. Či tie zlé, alebo tie dobré. Zlé obklopia človeka a všemožne ho ovplyvňujú k ešte horšiemu. Aj dobré obklopia človeka a ovplyvňujú ho k lepšiemu, čistejšiemu a svetlejšiemu.

Ukážme si teraz dve najsilnejšie vnútorné prežívania, ktoré majú schopnosť najintenzívnejšej príťažlivosti entít z jemnejších sfér.

V negatívnom zmysle je to strach. Strach je silné negatívne vnútorné prežívanie, ktoré sa v jemnejších sférach rozsvieti ako červené výstražné svetlo. Každé vyžarovanie strachu je okamžite zaregistrované jemnejšími entitami a ony sú priam magneticky priťahované k dotyčnému človeku. Obklopia ho a podnecujú ho k čoraz väčšiemu strachu, pretože týmito nízkymi energiami sa živia.

Každý človek plný strachu sa stáva živiteľom negatívnych entít a zároveň sa tým on sám zaťažuje čoraz väčšou negativitou, na základe ktorej klesá jeho duša do čoraz nižších a temnejších sfér. Človek v hmotnom tele síce toto klesanie vlastnej duše necíti, ale po smrti sa to pre neho stane viditeľnou a hmatateľnou realitou. Preto by sa mali ľudia varovať strachu.

Prečo je však v súčasnosti okolo nás toľko vecí, ktoré vyvolávajú strach, obavy a úzkosť?

Je to dielo temna a jeho pozemských prisluhovačov, snažiace sa vohnať čo najviac ľudí do spárov strachu, spraviť z nich emocionálnych živiteľov temna a nakoniec ich úplne strhnúť do temnej záhuby.

Strach z budúcnosti, strach o rodinu a o deti, strach zo straty zamestnania, strach z neschopnosti splácať hypotéku, strach z vojny a podobne, to všetko je negativita, ktorá živí negativitu a strháva do čoraz väčšej negativity a zatemnenia duše.

Za takéhoto stavu a za existencie takéhoto množstva strachov je napríklad úplne šialené dobrovoľne sa vystavovať ďalšiemu vyvolávaniu strachu trebárs sledovaním hororov, vnímaných ako odreagovanie. Emócie strachu, vyžarované počas filmu totiž k divákom okamžite priťahujú temné entity, ktoré ich následne vnútorne ovplyvňujú nie len ku stupňovaniu strachu, ale i k mnohým iným negatívnym a zlým veciam. Ľudia by nikdy nemali žiť svoje životy ustavične obklopení suitou negatívnych entít, ktoré ich ovplyvňujú k zlému a všemožne bránia rozvíjaniu toho, čo je čistejšie a svetlejšie.

Toľko k negatívnej emócii strachu a teraz sa pozrime na protipól. Pozrime sa na najvýraznejšiu vnútornú emóciu, ktorá k človeku priťahuje svetlé entity a povznáša ho nahor, zatiaľ čo pri strachu a iných negatívnych emóciách to funguje naopak a človek je hrubo strhávaný nadol.

Najpozitívnejšou vnútornou emóciou u človeka je radosť. Radosť je doslova požehnanie! Radosť zjasňuje našu dušu! Radosť našu dušu povznáša a dvíha ju nahor. Radosť nás spája so všetkými svetlými entitami, žijúcimi v našom stvorení v jeho jemnejších sférach. Spája nás s prírodnými bytosťami, radostne tvoriacimi vo svete prírody a spája nás s duchovnými bytosťami, radostne tvoriacimi v duchovnej ríši.

Radosť nás spája aj so Stvoriteľom, ktorý nám daroval naše bytie vo stvorení na to, aby sme sa v ňom tešili a prežívali radosť. Radosťou sme spojení so Svetlom, Svetlo k nám prichádza a pozdvihuje nás k Svetlu.

Toto všetko spôsobuje čistá detská radosť z tých najobyčajnejších vecí. Radosť zo svojho vlastného bytia, radosť z možnosti jestvovať a z možnosti tvoriť a pracovať v Pánovom stvorení Jemu ku cti. Niet väčšieho požehnania, ako je čistá, prostá detská radosť, ktorá je cestou k Svetlu a k našej domovine, k duchovnej ríši.

Ako je ale možné žiť v dnešnej dobe v takejto radosti? Kde ju nájsť a ako sa k nej dopracovať?

Nájsť a čerpať ju môžeme napríklad v prírode, ktorej krása a sviežosť je výsledkom radostného tvorenia prírodných bytostí. Avšak nájsť pravú radosť v jej plnohodnotnosti môžeme jedine v dôvere v Boha. V dôvere v jeho Múdrosť, Spravodlivosť a Lásku, s ktorou riadi svety i náš vlastný osud. Ak budeme žiť svoje životy v súlade s princípmi Jeho Lásky a Spravodlivosti, musíme skôr alebo neskôr dospieť k prežívaniu čistej, prostej radosti. A táto radosť nás bude povznášať stále viac a viac, až do blízkosti Pána, ktorý je Zdrojom a Darcom všetkej radosti.

Naopak strach je dôsledkom absencie dôvery v Pána. Strach je dôsledkom sklamanej dôvery v niečo iné, ako je Pán. Dôvery v peniaze, dôvery v matériu, dôvery v iného človeka, dôvery v slávu alebo vo vysoké postavenie, dôvery v množstvo iných svetských vecí, ktoré sú však nestabilné a permanentne sa rúcajú. A z tejto nestability a možnosti zrútenia pramení strach, ako dôsledok materialistickej neistoty.

Istota je len v Pánovi! Je to istota, presahujúca pozemský život a poskytujúca dôvod k pravej radosti. Všetko ostatné je neisté a vedie ku strachu. Preto zahoďme všetok strach a staňme sa deťmi radosti. Tešme sa a radujme sa v Pánovom stvorení, pretože všetko, čo sa nám v ňom deje, sa deje pod ochrannými krídlami Jeho veľkej Lásky a Spravodlivosti.

A ak máme dojem, že sa nám deje niečo zlé, bude to s najväčšou pravdepodobnosťou iba dopad Pánovej Spravodlivosti, ktorá nám prináša nevyhnutné vyrovnanie našich vlastných minulých negatívnych činov, aby sme po tomto vyrovnaní a zaplatení účtu mohli o to viac poznávať Jeho veľkú Lásku.

Nie, nie je nijaký dôvod na strach, alebo obavy! Je dôvod iba na radosť!