Žijeme dobu predpovedanú Orwellom v jeho románe „1984“. Vrátili sa nám boľševici s náckovskými maniermi (v extréme k videniu v Zelenského verzii demokratúry), ktorí sa sami nazvali „progresívcami“. Pozoruhodné je, ako priam rozkvitli za hrôzovlády Psychopatoviča. V kultúre im k tomu napomohla neviditeľnosť ministerky Milanovej. Za niečo viac ako tri roky rozprestreli svoju sieť vzájomných službičiek najmä v štátom platených inštitúciách a podporných fondoch. Názorným príkladom bola výstavná sieň pod bizarným názvom „Kunsthalle“. Tam sa pod kuratelou akéhosi Jena Kratochvíla predvádzala roky prehliadka najnechutnejšieho nevkusu a hochštaplerstva. Remeselná zručnosť a umelecký talent tu nahrádzala podvodnícka drzosť „inštalatérov“, tu sú príklady: https://gumurin.blog.pravda.sk/2017/09/14/kunsthalle-plna-sragorin/?
Privátne „otvorená kultúra“
Je zaujímavé, ako majú plné ústa demokracie, ale len keď sa im to hodí. Iných sa snažia uvrieskať a sami si vynucujú svoje privilégiá oproti ostatným občanom tejto krajiny s nevídanou brutalitou.
Začiatkom apríla sa do 15 aktivistov vycapilo pre ministerstvo kultúru a štyri hodiny tam jačali a vypiskovali. Obklopení približne rovnakým hlúčikom novinárov, ktorí vo svojich komentároch ochotne nafúkli túto úderku na zástupcov celej kultúrnej obce?! Ale tá má predsa do 220 000 kultúrnych pracovníkov a tí doobeda pracujú, nejačia! Toto sú boľševicko-náckovké metódy mediálneho teroru. Iných by radi umlčali a svoje si vyjačali…
A čo vlastne chcú? No, to je priam zvrátené a názorne viditeľné na „trasorítke“ Miška ŠimPečku. Tak ona za ten svoj tanec-traslák chce, aby sme ju platili my všetci! A to ešte premrštenými „nákladmi“. Ale drvivú väčšinu občanov tento tanečný paškvil uráža, ako nechutná exhibícia! A o toto „otvoreným“ aktivistom ide – nechať sa platiť nami všetkými na ich osobné, uletené exhibície…
A nedajbože, aby ministerka chcela takéto pokútne financovanie českou metódou „já na bráchu, brácha na mne“ kontrolovať?! No to je niečo neslýchané, to hneď spíšu petíciu a prídu poskakovať trebárs aj pred sídlo Slovenského literárneho centra. Bola ich síce hŕstka, ale jačali presne podľa známeho scenára „farebných revolúcií“. Rozkošné je, že „Budha slovenskej literatúry, Dadko, tam vykrikoval, že sa nemieni za SLC pod novým vedením hanbiť. Ale nehanbil sa a dodnes sa nehanbí brať od toho istého SLC výplatu. Kde sú hranice tejto „otvorenej“ privatizácie kultúry?!
Havel to predpovedal
Na kongrese PEN v Prahe v roku 1995 Havel vyhlásil, že by sa členovia tejto organizácie mali správať ako „intelektuálna mafia“. Vyvolal tým medzi účastníkmi také zhrozenie, že to už nezopakoval.
Boli to prorocké slová. Za pandémie hrôzovlády vulgárnych plagiátorov sa nám tu rozrástla nekultúrna mafia v kultúre. Medzi literárnmi aktivistami je na čele osoba, ktorá pripravila Asociáciu organizácií spisovateľov Slovenska o desať miliónov korún. A drzo najviac jačí, že míňanie peňazí občanov tohto štátu napríklad v Slovenskom literárnom centre sa nesmie transparentne kontrolovať. Veď predošlý riaditeľ Sibyla po sebe zanechal 300 000 eurovú sekeru, o ktorú svojou nečinnosťou SLC pripravil! A teraz nám ten prvý defraudant dáva za vzor práve Sibylu?!
Sibyla je tiež skvelý príklad orwellovskej komunikácie. On vulgárne na verejnosti napadol Nasťu Kuzminovú. A to prešli „progresívci“ tichom. Ale keď v súkromnej korešpondencii niekto opíše mediálnu atentátničku „telnatou“ idú zošalieť od hrôzy. Ministerku kultúry nazvú „fašistkou“ a to im pripadá normálne?! Broja proti nenávistným prejavom a sami ich denne najviac produkujú?!
Nezabúdajme, že všetky tieto deformácie našej kultúry v prospech havlovskej nekultúrnej mafie sú masívne podporované lžami žltej tlače ((SME-čka, denník N-ádor, týždeň-konšpirácií a fake-news-aktuality). Tam dodnes klamú, že ministerka kultúry Šimkovičová odvolal Sibylu „bezdôvodne“?! Kde sú hranice lží týchto novinárskych aktivistov?! Veď on sa odvolal sám, keď ušiel pred povinnosťou vyrokovať rozpočet SLC na ďalšie tri roky. A typicky „progresívne“ si rodičovskú dovolenku určil na deväť mesiacov, čo podľa Zákonníka práce vylučuje, aby ostal riaditeľom a zvolil si zástupcu! A on sa takto „progresívne“ pripravil aj o zamestnanie, keď si neuvedomil (čo on si vlastne okrem vulgarít na Internete uvedomoval?), že keď odišiel z postu riaditeľa, žiadne iné voľné miesto pre neho na SLC neostalo!
Revue pána Vadasa
Nezabúdajme, že do januára viedol SLC tento „progresívec“ Sibyla a to tak, že ho neviedol. S každým si tam potykal, nič nekontroloval a touto nečinnosťou pripravil SLC o ohromujúci balík peňazí, ktorý jednoducho prepadol. A „progresívne“ sľúbil istému Vadasovi, že počas rodičovskej dovolenky bude zastupujúcim riaditeľom. Čo sám znemožnil dĺžkou rodičovskej dovolenky, ktorú si sám zvolil. Keby to bolo len 6 mesiacov, zasadol by do jeho kresla Vadas. Lenže Sibyla si z vlastnej vôle vybral 9 mesiacov a to už Zákonník práce nepripúšťa. Dodnes si však pán Vadas myslí, že sa mu stala krivda. A z tej neviní Sibylu, ale každého, kto Sibylu nahradí?!
Tým tá zvrátená logika pána Vadasa nekončí. On si naozaj Knižnú revue sprivatizoval. A to nehovoríme len tak, na jeho bašovanie za naše spoločné peniaze boli vypracované dva odborné posudky.
Tu je prvý: https://tulacky.net/komentar-k-vadasovej-revue/
Tu je druhý: https://tulacky.net/posudok-na-vadasovu-revue-i/
Tak posúďte sami, ako ďaleko pán Vadas zašiel v nadraďovaní záujmov úzkej skupinky jeho kamoškov a či je také niečo za peniaze nás všetkých prípustné.
A keď bol vyzvaný, aby dopredu predložil obsah chystaného čísla, priam sa zhrozil. Taký zásah do jeho privátnych záujmov verejnou kontrolou?! Neslýchané. A tu sme späť pri orwellovčine. Názov „Otvorená kultúra“ sa správne číta „Zatvorená kultúra pre nás a našich kamoškov za vaše peniaze, občania Slovenska“!
Je to ťažký a nerovný boj, ktorý vyšperkovávajú hereckí aktivisti, čo protestovali snáď proti každému ministrovi, či ministerke kultúry. Ten ťažký a nerovný boj však v mene občanov Slovenska netreba vzdávať a verím, že ho ani ministerka kultúry Šimkovičová nevzdá…
.JPG)
