Medveď a osy

Medveď bol pred časom na tom zle. Tak ho osy doštípali, že takmer zahynul. No dostal sa z toho. Postupne zosilnel, plienil im ich hniezda zase usilovne a tak sa zrazu dostal do formy, že si mohol z času na čas aj vyskakovať. Osy už obsadili celé územie navôkol, boli všade, kde len mohli byť, nech to nie je všetko zase až tak ideálne. Dotieravý hmyz má predsa na svete tiež svoju nezastupiteľnú úlohu. 

Kdekoľvek by si chceli príliš užívať, v pokoji sa vyhrievať na slniečku a piť svoj sladký nápoj, už to zabzučí a dotiera. 

Medveď si tiež odvykol neustále sliediť po ich hniezdach, či v zemi či nad ňou. Osy sa znovu vydali dobýjať jeho revír. Sprvu si to nevšímal, osa kde tu preletela, občas dobiedzala, ale mávnutie labou stačilo.

Až raz prišli tri naraz. A jedna dokonca pichla. “Júj, ty sviňa pruhovaná!” – zreval medveď. Jazyk ho štípal, prudko vstal, že až hviezdičky zazrel pred očami. “No musím sa ja zase vzchopiť, nech nedopadnem ako minule.” Ale kde sa obzrel, tam to bzučalo. Hniezda boli už veľmi nahusto a prevažne v zemi. Tie sa ťažko hľadajú aj ničia.

Pokračovanie nabudúce. Možno.