Prečo? Lebo. Lebo po ďalších voľbách budeme v rovnakej situácii ak nie v ešte horšej. Lebo vinníci ktorí zapríčinili že sme na dne vo všetkom čo vykonáva štát sú beztrestní. Lebo minister môže odovzdať, v tom lepšom prípade predať majetok občanov komukoľvek. Lebo štátny úradník môže schváliť čiernu stavbu, lebo prokurátor môže nevidieť trestný čin, lebo sudca môže odsúdiť nevinného a na slobodu prepustiť kriminálnika. Lebo aparát štátu má vlastné pravidlá bez reálnej zodpovednosti. Lebo naše právo a zákonná povinnosť je túto hydru živiť.
Ak by som nemal pravdu mali by sme vlastné elektrárne, vlastné telekomunikácie, vlastné podniky na stavbu diaľnic, vlastné vodárne, vlastné cukrovary, vlastné všetko, bez čoho až do čias kým štátny úradník nespaktoval dve privatizácie spoločného majetku a pod transparentom „ŠTÁT JE ZLÝ VLASTNÍK“ náš spoločný majetok neodovzdal bez porušenia zákona pre tento účel prijatého, rovnako nezodpovedným a rovnako voči zákonu imúnnym vyvolencom.
Ani dnes, s opaskami životnej úrovne utiahnutými až pod bradou začneme „konsolidovať“, sa nezamyslíme nad príčinami, dôsledkami a riešením? Neuvažujú aspoň tí z nás čo sme už zažili aj časy keď štát vytvoril také životné podmienky že sa začali rodiť „Husákove deti“? Keď školy vzdelávali, lekári liečili, družstevníci živili? Keď neexistovali bezdomovci, rómčata chodili do školy, keď existoval iba jeden šlabikár, ale všetci nielen čítať vedeli, ale aj čítali?
Nebol som to ja, moja rodina ani Ty a Tvoji najbližší kto priviedol hospodárstvo štátu do súčasného hospodárskeho a morálneho marazmu. Situácia, keď občan je stále chudobnejší a úradník stále bohatší ma prinútila hľadať riešenie. Je jasné a nespochybniteľné, že štát potrebujeme. Že ho potrebujeme najmä v ťažkých časoch, keď pravdu vyzlieka lož, keď orwelove paradoxy vstupujú do každodenného života. Ale potrebujeme štát silný a spravodlivý.
V týchto dňoch zasadá parlament. Poslanci, nami delegovaní úradníci, prijímajú zákony. Sledujem aké. Vidím, že najmä tie pre seba. Bojujú za svoje kreslá vo vláde, za svoje platy, za svojich chránencov, za finančné zákony pre plnenie štátnej kasy. V tom poslednom prípade prijímajú zákony pre občanov aby museli tú kasu plniť ešte usilovnejšie ako doteraz. Ak sa dohodnú, tak takéto zákony prijmú v skrátenom konaní, hoc aj z noci na ráno.
A o akých zákonoch „delegáti moci“ nediskutujú? Nediskutujú o hmotnej zodpovednosti úradníka pri správe nášho majetku, nediskutujú o práve nás, voličov, odvolať poslanca, ktorý hrubo porušil predvolebný sľub, ktorému na svetlo vyplával utajený podvod, ktorý vykonal morálne barbarstvo. A to už ani nehovorím o trestných zákonoch pre štátosprávnych úradníkov, ktorí sa evidentne dopustili, svojvôle z pozície funkcie, nebodaj vlastizrady.
Je na uváženie, či s pohľadu zákona nie sme iba štvorroční nevoľníci s výlučným právom počúvať, pracovať a platiť. Či nie sme iba voliči bez možnosti voľbami tento stav zmeniť. Či nie sme v skutočnosti bez faktického vplyvu na delegátov (poslancov), ktorým udeľujeme moc riadiť štát keď sadnú do kresla riadia nás a neriadi seba. Či nie je najvyšší čas v otvorenej diskusii s odborníkmi na štátne právo, hospodárstvo, správu regiónov, občianske a trestné právo hľadať a nájsť zákonnú spravodlivosť aj pre štátom platených úradníkov na zodpovedných pozíciách a až potom konsolidovať? Možno by stačilo použiť už platné zákony, vinníkov postaviť pred súd, majetky zodpovedných zoštátniť (opak privatizácie), a až potom začať diskutovať. Uvažujme.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
