Týmito slovami je často označované kresťanské náboženstvo bez toho, aby sa nad tým zamyslel ten, ktorý daný slogan vysloví. Väčšinou je braný za hodné sa s ním stotožniť aj tými, ktorým veta bola určená. Ďalšie podobné slogany sú na tom rovnako, berieme prvé z možných vysvetlení. Na jednom mieste stojí: „Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom!“, inde celkom protirečivé: „Oko za oko, zub za zub!“, a my sme k tomu slepí a hluchí.
Nábožensto lásky v dnešnom ponímaní je nepochopenie toho, čo samotná láska je. V absolútnom význame slova sú to nutne prejavy a činy takého druhu, ktoré bezpodmienečne pomáhajú vo svojom účinku jedincovi, pre ktoré boli určené. Pomáhať znamená zdokonaľovať. To čo sa dnes vo všeobecnosti mieni láskou je všetko iné, len nie láska a ak by sme sa naozaj neúprosne pokúsili dnešné postoje z lásky rozobrať, stáli by za týmto slovom len sebectvo, pohodlnosť, slabosť, ješitnosť, domýšľavosť alebo pudy. Skutočná láska sa nepozerá na to, čo sa druhému hodí, čo je pre neho pohodlné, čo sa mu páči, čo mu robí radosť alebo čo mu je príjemné, ale na to čo mu prospieva. Nezáleží na tom, či to druhému spôsobí radosť. Len to môže a má byť pravá láska!
Ak otec vychováva syna a nechá ho aby išiel pohodlnou cestou, lebo tak sa to synovi páči a z toho má radosť, tak mu spôsobuje ujmu, nepripravuje ho na synovu dospelosť, nepestuje v synovi vlastnosti, ktoré bude potrebovať. V extrémnych prípadoch môže otec svojou zmäkčilosťou prispieť k telenej ujme dieťaťa, keď ono nechcelo dbať na otcove nariadenia a otec z pohodlnosti alebo vlastnej slabosti nakoniec nedbá na jeho bezpečnosť. Toto nie je láska! Rodič musí zabrániť dieťaťu aby nezišlo so správnej cesty, aby nedošlo k úrazu a zabezpečiť aby dostal dobrú výchovu aj skrz nepohodlie, námahu, ktorú dieťa musí podstupovať. Má mu v tom zabrániť aj násilím, ak inej možnosti niet. Láska teda musí byť v jednote s prísnosťou a ak táto chýba, nejde o lásku ale o slabosť.
Ak napríklad vezmeme výrok: „Milujte svojho nepriateľa“, tak to znamená: „Robte to, čo mu prospieva!“ Usmerňujte ho, napomínajte ho, ak inak nevie dospieť k poznaniu čo je správne. Láska nemá byť o zmäkčilosti, o nastavovaní druhého líca. Takáto poddajnosť znamená ešte väčšie pestovanie chýb nepriateľa. Mohla by to byť láska?
Náboženstvo lásky sa pokrivilo na náboženstvo ochablosti, neschopnosti prísne dbať o to, čo nám a druhým prospieva.
.JPG)
