Slovensko zomiera. Stráca všetko čo malo a stáva sa, teraz už okato, totálne závislé od nadnárodných spoločností, od cudzieho kapitálu, od nariadení Európskej únie. Prišli sme o možnosť účinne spravovať financie a tým aj o slobodu spravovať štát. Ak iba trošku preženiem, bez európskych fondov nepostavíme ani škôlku. Bez európskeho súhlasu nezastrelíme ani divú sviňu na Kramároch.
Pýtam sa ako sme sa až sem dostali. Odpoveď – politici. Áno sú to naši, nami volení politici kto je za celý ten marazmus zodpovedný. Politici vládnu, politici manipulujú a politici nesú beztrestnú zodpovednosť za súčasný stav hospodárstva, za rozdrobenú spoločnosť, za katastrofálnu atmosféru v nej, za všetko čo nefunguje vrátane nízkej pôrodnosti a debilizácie školstva. Nefunkčný je už aj náš najvyšší zákonodarný zbor. Darmo tvrdia že všetko je v poriadku. Im sa to tvrdí ľahko, lebo aj keď dva mesiace nezasadajú, plat im nikto nezoberie, nikto im nezruší zákonom stanovené prázdniny. Vidíme, že občan sa nemôže spoľahnúť na nič. Nefunguje zdravotníctvo, školstvo, prokuratúra, súdnictvo, … . Skutočne ťažko by som hľadal oblasť za ktorú je štát zodpovedný a dá sa povedať – to funguje.
Práve preto obraciam pozornosť na politikov. Pred každými voľbami počujeme sľuby a po voľbách výhovorky. Drzosť politikov ide tak ďaleko, že tvrdia – „čo ste si zvolili to máte, to si zaslúžite“. Poučte sa a pri ďalších voľbách buďte opatrnejší. To je cynizmus najhrubšieho zrna keď teraz platný volebný systém je postavený úmyselne tak, aby sa do NRSR mohli votrieť tupci, nevzdelanci, plagiátori, pedofili, poloblázni, šašovia, hulváti, a občan má takmer nulovú šancu výberu resp. po voľbách zjednať nápravu.
Sme hospodársky takmer u dna. Konsolidujeme. Konsolidácia je nevyhnutná, ale politici ktorí situáciu privodili sú inkognito. Zato občan je jasný. Občan je ten kto opäť, koľký už raz, musí rany zaceliť. Robí to slabo platenou prácou, stratou sociálnych istôt, nekonečnými „úpravami“ cien a celkovým znížením životnej úrovne.
Nespokojní sú občania, nespokojné sú profesie, nespokojné sú samosprávy, nespokojné sú menšiny. Koniec koncov, nespokojní sú aj politici. Isté šumy už na verejnosť prenikajú, ale tak to vyzerá, že koncovka bude bezzubá ako čeľusť storočnej starenky. Hlboký nádych pred zmenou poznáme pri hmotnej zodpovednosti, majetkových priznaniach, mimovládkach a pri ďalších vynútených úpravách a slabučký výdych „konsenzom“ politických strán. Ani ryba, ani rak; ani z voza ani na voz. Lepia nám oči, ale zmena nenastane. Naopak. Už priamo pri konštituovaní zmeny majú pripravené únikové cesty viď vyšetrovanie vlastizradcov, defraudantov, ministerských lajdákov, politických hochštaplerov. Keď nie inak, tak administratívnym pochybením, odročovaním, premlčaním a inými osvedčenými fifikundačinami, samozrejme aj v tomto prípade bez zodpovedného vinníka.
Každý už vie, že systém vládnutia zlyhal. Preto práve teraz je vhodná doba na otvorenie odbornej, verejnej a verejne propagovanej diskusie na tému: ZMENA VOLEBNÉHO SYSTÉMU ktorá bude mať výstup aj v celonárodnom hlasovaní. Čas súri. Súčasná poslanecká skladba ho dokáže naťahovať. Opäť ich čakajú dva mesiace platených nezaslúžených prázdnin. Občanov nepotrebujú. Stačia im voliči a tých budú medom kŕmiť až o dva roky. V tom lepšom prípade dovtedy určia vinníkov ktorí zmeny volebného systému hatili a recyklovanými sľubmi nás opäť zlomia, alebo znechutia. Pozor, platný volebný systém dosadí do parlamentu 150 delegátov aj keby k urnám prišli iba ich rodinní príslušníci, ba aj bez nich. Zákon zmeny musí byť verejnosťou , prežutý, odborne odladený, právnikmi oparagrafovný a prijatý ešte tento rok, lebo strany už pre nás miešajú med a pre protivníkov blen.
.JPG)
.jpg)
